16/02/2024
Krízová situácia si žiada krízové riešenia.
Čiže “C” je správne.
Tri možnosti postupu prezidentky
MARTIN BUZINGER
Ak vládna koalícia znemožní Ústavnému súdu, aby uplatnil svoju právomoc a včas pozastavil účinnosť novely trestných kódexov, pôjde o konanie odporujúce princípom demokratického a právneho štátu.
Prezidentka republiky po schválení rozsiahlej novelizácie zákonov v oblasti trestného práva vyhlásila, že urobí všetko pre to, aby novela nenadobudla účinnosť.
Predseda vlády na to obratom reagoval, že on, naopak, urobí všetko pre to, aby novela trestných kódexov účinnosť nadobudla.
Krátkosť času a pevne ustanovený dátum nadobudnutia účinnosti novely trestných kódexov na 15. marec spôsobujú, že žiadny z predpokladaných ústavných postupov, ktoré má hlava štátu k dispozícii, nemusí nadobudnutiu účinnosti novely zabrániť, ak vládna koalícia neposkytne prezidentke potrebnú súčinnosť.
Vládna väčšina si dobre premysleným načasovaním účinnosti novely trestných kódexov vytvorila procesné podmienky, aby zdanlivo legálnym spôsobom znemožnila Ústavnému súdu Slovenskej republiky pozastaviť účinnosť novely ešte skôr ako nastanú jej nezvratné právne dôsledky.
Aké sú možné postupy prezidentky?
Možnosť A:
Za normálnych okolností, ak by novela obsahovala primeranú legisvakačnú lehotu, by do úvahy prichádzal len jediný postup, a to vrátenie zákona národnej rade s pripomienkami. Národná rada by tak musela zákon v druhom a treťom čítaní opätovne prerokovať, pričom by bola limitovaná pripomienkami prezidentky.
I keď vždy existuje teoretická možnosť, že by sa poslancom vládnej koalície nepodarilo veto hlavy štátu následne prelomiť, s ohľadom na doterajší priebeh schvaľovania novely je vysoko nepravdepodobná.
Uplatnenie suspenzívneho veta prezidentky by vládnej koalícii značne zjednodušilo manévrovací priestor, keďže opätovné prerokovania novely, jej schválenie a zverejnenie v Zbierke zákonov, by mala plne pod kontrolou.
Možnosť B:
Druhou a menej štandardnou možnosťou postupu prezidentky je podpísanie novely napriek zásadným výhradám voči jej obsahu a spôsobu jej prijímania. Viacerí predstavitelia parlamentnej opozície odporúčajú prezidentke práve takýto pragmatický prístup s odôvodením, že ním pre Ústavný súd vytvorí väčší časový priestor na prípadné pozastavenie účinnosti zákona ešte pred 15. marcom.
V skutočnosti by však ani využitie tejto alternatívy nemuselo Ústavnému súdu umožniť, aby účinnosť novely trestných kódexov pozastavil včas.
Zákonná 21-dňová lehota na zaslanie zákona predsedom národnej rady ministerstvu spravodlivosti, ako aj poriadková lehota 15 dní, ktorú má následne ministerstvo spravodlivosti na uverejnenie zákona v Zbierke zákonov, totiž vládnej koalícii formálne poskytujú dostatok času na to, aby platnosť novely čo najviac priblížila nadobudnutiu jej účinnosti, a tým eliminovala možnosť ingerencie Ústavného súdu.
A Ústavný súd sa môže na návrh oprávnených subjektov novelou trestných kódexov formálne zaoberať a rozhodovať o nej až po nadobudnutí jej platnosti, keď sa stane súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
Treba tiež počítať s tým, že uznesenie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, nadobúda právoplatnosť a všeobecnú záväznosť až odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Aj v tomto prípade má ministerstvo spravodlivosti k dispozícii už spomínanú lehotu 15 dní, ktorá nemá záväzný charakter a možno ju prekročiť.
Ak by aj Ústavný súd vydal pred 15. marcom uznesenie o pozastavení účinnosti novely, ale nebolo by pred týmto dátumom uverejnené v Zbierke zákonov, nenapraviteľným právnym dôsledkom novely by sa nezabránilo.
Z ústavnoprávneho hľadiska, najmä v záujme vytvorenia aspoň minimálneho priestoru pre Ústavný súd, ktorý by mu umožnil rozhodnúť o pozastavení účinnosti novely trestných kódexov ešte pred 15. marcom, sa tento postup hlavy štátu javí vhodnejší ako vrátenie zákona do Národnej rady s pripomienkami.
Stále však zostáva otázne, či akokoľvek dôrazný verejný apel na predsedu Národnej rady a ministra spravodlivosti, aby uverejnenie podpísaného zákona v Zbierke zákonov nezdržiavali, bezodkladné vyhlásenie zákona skutočne zabezpečí.
Možnosť C:
Do úvahy by ešte mohla prichádzať aj tretia možnosť, hoci neštandardná a na hrane ústavnosti, ktorou by sa mohlo zabrániť nadobudnutiu platnosti aj účinnosti novely trestných kódexov.
Novelu by hlava štátu do Národnej rady nevrátila, ale ani by ju nepodpísala.
Podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.
Ústava teda predpokladá, že schválený zákon podpisujú všetci traja najvyšší ústavní činitelia, pričom iba v prípade, ak parlament prelomí veto prezidenta a ten zákon následne nepodpíše, takýto zákon sa vyhlási aj bez podpisu hlavy štátu.
Čo však v prípade, ak prezident republiky zákon nevetuje a ani nepodpíše? Môže byť takýto zákon vyhlásený v Zbierke zákonov aj bez podpisu hlavy štátu?
Podľa zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky musí byť súčasťou žiadosti o vyhlásenie zákona jeho text podpísaný oprávnenými osobami.
Ministerstvo spravodlivosti, ako vydavateľ Zbierky zákonov, nie je bez signácie zákona všetkými oprávnenými osobami, vrátane prezidenta republiky, oprávnené zákon v Zbierke zákonov uverejniť. Podpisy všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov sú nevyhnutné pre vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a pre vznik jeho platnosti a účinnosti.
Takýto postup prezidenta Ústava Slovenskej republiky výslovne neupravuje, a vo svojich právnych dôsledkoch predstavuje absolútne veto voči aktu zákonodarnej moci, ktorým hlava štátu nedisponuje.
V situácii, keď hrozí porušenie princípov demokratického a právneho štátu by však mohol byť tento postup hlavy štátu výnimočne ústavne ospravedlniteľný, keďže by išlo o výkon implicitnej núdzovej právomoci zameranej na ochranu základov ústavnosti. Jeho zmyslom a účelom by bola ochrana materiálneho jadra ústavy, s ktorým sa novela trestných kódexov dostala do otvoreného konfliktu.n
