01/09/2026
Ako sa kupuje krajina bez jediného výstrelu? (teda, skoro)
Deväť mesiacov po tom, čo americké komandá uniesli hlavu cudzieho štátu, čo je akt, ktorý medzinárodné právo nepozná inak než ako agresiu, podpisujú USA s Venezuelou „dohodu“ o pätine jej ropných zásob. Keď jedna strana drží všetky karty a druhá má prezidenta v americkej cele, nie je to obchod. Je to inkaso pod hlavňou.
Trump oznámil kontrolu nad 65 miliardami barelov venezuelskej ropy a nazval to najväčším ropným obchodom v dejinách. Nazvime to presnejšie: najväčším obídením Charty OSN v dejinách. Suverenita štátu, zákaz použitia sily, nedotknuteľnosť predstaviteľov štátu, to všetko šlo bokom, lebo pod zemou leží ropa. Venezuelský vývoz sa už mesiace deje pod americkou kuratelou: Washington predáva, Washington inkasuje a Caracasu posiela, koľko uzná za vhodné.
Podpis s dočasnou prezidentkou nie je dohoda dvoch suverénov, je to protokol o kapitulácii.
Motív je pritom banálne domáci: drahý benzín, polročná vojna s Iránom a strategické zásoby USA na minime. Keď veľmoc potrebuje ropu, medzinárodné právo sa zrazu stáva odporúčaním.
Ale pozor na čísla. Zásoby v zemi nie sú barely na trhu. Venezuelská ťažba je v rozklade a sľubované investície za 100 miliárd dolárov sa budú napĺňať roky, ak vôbec. Lacnejší benzín z toho tak skoro nebude.
Pre Európu jedna praktická poznámka. Každý nový zdroj ropy mimo Ruska dlhodobo oslabuje pozíciu Ruska na trhu. Efekt však príde v rokoch, nie mesiacoch.
A ešte jedna vec na záver. Kto dnes tlieska, nech si zapamätá precedens.
Svet, kde si silnejší berie zdroje slabšieho a nazve to dohodou, je svet, v ktorom raz môže byť slabším ktokoľvek.
______
Martin Gračka
Právo na pravdu