Katastrálne územie obce Bacúch spadá do geomorfologického celku Horehronské Podolie. Sever územia obce patrí do geomorfologického celku Nízke Tatry a južná časť oddelená riekou Hron je súčasťou Veporských vrchov. Bacúch na východe susedí s obcou Polomka a na západe s obcou Beňuš. Najsevernejším bodom je vrch Jánov Grúň (1 393 m n. a najjužnejšou časťou je územie medzi vrchmi Blato (1 195 m n. Najv
yšším bodom je vrch Končisté (1 474 m n. v severnej časti územia. Samotná obec sa nachádza vo výške v rozmedzí 590 – 630 m n. Existenciu Bacúcha ako najstaršej dediny na Horehroní možno dokázať archeologicky aj písomne už od 13. storočia. Územie Bacúcha bolo prvý krát písomne doložené v listine z roku 1274 ktorá zaručovala Bogomírovi z Liptovského rodu ryžovať zlato v tejto oblasti. Oblasť spomínali ako silva Wazuch čo v preklade znamená les Bacúch. Vďaka tejto výsade na tomto území vznikla osada Wazych, ktorá však mala charakter sezónneho osídlenia. Po vyťažení zlata osada s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla. storočia sú dôkazy o existencii stáleho osídlenia na tomto území nejasné. storočí sa objavujú dôkazy o osídlení Bacúšskej doliny a to prevažne slovenským etnikom. Postupne sa tu začali usídľovať Nemci za účelom ťažby a Valasi s poľským alebo rusínskym etnikom.
