https://www.facebook.com/106405425429047/

RUDNÉ BANE, Námestie sv. Trojice 1, Banská Bystrica (2026)

01/01/2026

BANSKÉ VOZIDLO PRE DOPRAVU OSÔB DVO-12

Banské vozidlo pre dopravu osôb DVO-12 je vozidlo ťahané, určené na prevádzku hlavne na úzkorozchodných tratiach (600 – 750 mm) v hlbinných baniach s nebezpečenstvom výbuchu metánu ako zariadenia skupiny I kategórie M2 podľa STN EN 13463-1. Vozidlo je spôsobilé aj na prevádzku na trolejových tratiach.

Vozidlo sa skladá z dvoch samostatných štvorkolesových podvozkov s pevnými nápravami. Oba podvozky sú uchytené k rámu karosérie cez zvukoizolačnú vložku. Podvozky sú vzhľadom k rámu natáčavé. Karoséria je rozčlenená do troch oddelení, pre štyri sediace osoby, vždy dve a dve proti sebe. Každé oddelenie je vybavené dvoma protiľahlými dverami.

Spriahľový mechanizmus je dimenzovaný na max. ťažnú silu 40 kN.

Na čelách rámu sú na okrajoch umiestnené oká, ktoré umožňujú zavesenie vozidla pod klietkou a tiež núdzové ťahanie vozidla z vedľajšej koľaje.

04/12/2025

4. december - sviatok sv. Barbory, patrónky baníkov

4. decembra majú svoj sviatok nielen nositeľky obľúbeného ženského mena Barbora, ale si tiež pripomíname svätú Barboru, patrónku baníkov, hutníkov, delostrelcov, staviteľov, zvonolejárov, a ďalších povolaní, pri ktorých hrozí riziko náhlej či násilnej smrti a ochrankyňou proti smrti bleskom a počas požiarov, kde mala chrániť pred náhlou, nečakanou smrťou.

Podľa legendy žila Barbora, dcéra bohatého kupca Dioskura v Nikodémii (na území dnešného Turecka) v 3. storočí n. l. Otec, v obavách, aby ju ochránil pred vplyvom kresťanstva, vo svojej neprítomnosti ju zatváral vo vysokej veži. Barbora sa napriek tomu s novou vieroukou zoznámila, stala sa jej stúpenkyňou a tajne sa nechala pokrstiť. Na veži dala vyraziť tretie okno na počesť Svätej trojice. Keď sa otec vrátil, chcel ju vydať za urodzeného pohanského ženícha. Barbora ale odmietla s vyhlásením, že ako kresťanka je Ježišovou snúbenicou. Otec sa ukrutne nahneval, Barbore sa však podarilo pred jeho hnevom utiecť do hôr, kde sa pred ňou akoby zázračne otvorila skala, aby ju ochránila pred prenasledovateľom. Nakoniec sa však jej úkryt prezradil, Barbora bola týraná a ako kresťanka odsúdená na smrť. Vlastnoručne ju popravil mečom jej otec Dioskuros, ktorý bol vzápätí zasiahnutý bleskom, božím trestom.

Ako sa stala sv. Barbora patrónkou baníkov, na to jednoznačnú odpoveď nemáme. Zrejme to súvisí s tým, že podľa legendy sa pred ňou pri úteku otvorila skala (podzemie, jaskyňa). Baníci, pracujúci pod zemou v neustálom nebezpečenstve, ju prosili o pomoc v prípade krajnej núdze, aby ich ochránila pred náhlou smrťou, zapríčinenou banským závalmi. Jej uctievači ju tiež prosili o ochranu pred úderom blesku, či delovým zásahom. Poranení ostávali pri živote, pokým im neboli poskytnuté oltárne sviatosti a posledné pomazanie.

Svätá Barbora býva znázorňovaná v dlhom odeve s pásom. K jej atribútom patrí veža, kalich, meč, hostia, palma.

10/08/2025

Dnešný pamätný deň je spojený s najväčšou tragédiou v histórii baníctva na Slovensku, ktorá sa odohrala v auguste 2009 v bani Handlová, kde zahynulo deväť baníkov a 11 záchranárov.

Tento pamätný deň, ktorý je známy aj ako Deň bielych ruží, je taktiež spomienkou na viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií, ktoré sa udiali v baniach ťažiacich kovy na území Slovenska.

Desiaty augustový deň sa tak stal pamätným dňom – Dňom obetí banských nešťastí. Verejnosť si 10. augusta pripomína celkovo 476 ľudských životov, ktoré vyhasli pri nehodách v baniach v regióne hornej Nitry.

Každoročne si Deň obetí banských nešťastí v Handlovej zvyknú uctiť zástupcovia mesta, ústavní činitelia, predstavitelia samospráv, inštitúcií i verejnosť. K Pamätníku obetiam banských nešťastí na hornej Nitre na mestskom cintoríne sa kladú vence, v kostole svätej Kataríny sa rozozvučia zvony ako spomienka na posledné spojenie s baníkmi v podzemí.

Pozostalí, verejnosť i delegácie môžu taktiež položiť k Pamätníku baníkov na Ulici 29. augusta bielu ružu.

Prostredníctvom tohto kvetu sa vzdáva úcta aj baníkom z iných miest, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania na celom Slovensku. V rôznych kútoch baníckych miest sú banícke pamätníky taktiež ozdobené bielymi ružami. Symbol bielej farby ruže má totiž predstavovať nevinnosť a zelené lístky sú farbou nádeje, aby sa takáto tragédia už nikdy neopakovala.

05/06/2025

Gemerská nerudná spoločnosť, a. s.,

je pokračovateľom viac ako storočných tradícií v ťažbe a spracovaní nerudných surovín z ložiska Mútnik. S jej menom je spojená výroba:

bielych mastencov
technických mastencov
upraveného prírodného bentonitu
aktivovaného bentonitu
upraveného prírodného magnezitu
ďalších nerudných surovín

Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., je členom profesijných a stavovských organizácií:
Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR
Slovenská banícka spoločnosť
Z histórie
V druhej polovici 19. storočia, okolo roku 1872, bol v záreze terénu pri výstavbe železničnej trate Jesenské - Tisovec v lokalite Mútnik neďaleko Hnúšte objavený výchoz ložiska magnezitu. Na základe tohto objavu bol následne uskutočnený geologický prieskum lokality a jej okolia, pričom boli objavené ako sprievodné minerály mastenec a dolomit.

Počiatky využívania ložiska Mútnik sa datujú od roku 1880. Prvým, kto začal využívať toto ložisko, bol pravdepodobne podnikateľ Karol Demuth, ktorý ťažil mastenec a mlel ho v obilnom mlyne v Rimavskom Brezove. Neskôr, okolo roku 1910, podnikal na ložisku Dr. Cothar Elbogen, ktorý bol pre valutové ťažkosti v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie nútený v roku 1922 túto činnosť zanechať. V dobývaní mastenca pokračovali postupne s väčšími alebo menšími úspechmi ďalšie podnikateľské subjekty. Odbyt mastenca sa v tomto období pohyboval na úrovni cca 500 ton ročne, pričom do roku 1944 stúpla ťažba na úroveň cca 10 - 11 tisíc ton ročne a pri ťažbe mastenca pracovalo 30 až 231 ľudí.

Na začiatku 20. storočia bola veľmi intenzívne využívaná aj magnezitová časť ložiska Mútnik, na ktorom bol vybudovaný závod na pálenie magnezitu a výrobu magnezitových žiaruvzdorných stavív, tzv. Nižná magnezitka. Pohľad na v tej dobe moderný závod so štyrmi šachtovými pecami na pálenie magnezitu zachytáva dobová fotografia. Vzhľadom na mineralogické danosti ložiska a nedostupnosť vhodných technológií na úpravu vsádzky pre tepelné spracovanie bola táto výroba neskôr premiestnená do Lovinobane.

Po roku 1945 bol Fondom národnej obnovy za národného správcu ložiska vymenovaný Ing. Rástocký. Pod jeho správou sa rozvíjala ťažba až do 01.03.1948, kedy bola výmerom Povereníctva priemyslu a obchodu Slovenskej národnej rady uvalená na ložisko a závod národná správa. Správcom sa stali Rudné bane a huty na farebné kovy. Týmto aktom bol znárodnený celý mastencový priemysel a na ložisku pôsobila spoločnosť Slovtalk, neskôr Rudné bane Talcum Hnúšťa, ktoré patrili organizačne do štátneho podniku Rudné bane so sídlom v Banskej Bystrici. Po roku 1990 pôsobila na ložisku akciová spoločnosť Talcum-Magnezit Hnúšťa a od 10.05.1999 využíva ložisko Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., so sídlom v Hnúšti.

Súčasnosť
Gemerská nerudná spoločnosť ako pokračovateľ viac ako 150-ročnej tradície ťažby a spracovania nerudných surovín sa zaraďuje medzi menšie až stredné podniky v rámci odvetvia baníctva Slovenskej republiky. Výrobný program sa opiera predovšetkým o suroviny, ktoré sú k dispozícii na ložisku Mútnik, a o spracovateľské kapacity na úpravu nerudných surovín, ale jeho súčasťou sú aj výrobky založené na spracovaní surovín z externých zdrojov.

Výrobný program zahŕňa:

biele mastence mleté, resp. mikromleté (EK I, EK II, EK III, EK IV, resp. GMT EK I, GMT EK II, GMT EK III, GMT EK IV) používané najmä ako plnivá pri výrobe farieb a plastov
technické mastence mleté, resp. mikromleté (I/A, II/A, resp. GMT II/A, BTM-40) používané najmä v gumárenskom priemysle a ako plnivo pri výrobe farieb
prírodný magnezit drvený, resp. mletý, používaný v chemických procesoch na výrobu zlúčenín horčíka (MgCl2, Mg(OH)2), pri výrobe čistiacich prostriedkov a najmä na výrobu magnezitových slinkov a kaustického magnezitu
bentonit prírodný alebo natrifikovaný (Bentonit S, resp. Bentovet K) používaný pri čistení kvapalín, pri výrobe farieb, v zlievárenstve a v stavebníctve
iné nerudné suroviny

Výrobky
V technickej praxi sa rozlišujú dva základné druhy mastencov:

Biele mastence
ktoré, ako je už z označenia zrejmé, sa vyznačujú vysokou belosťou a sú predurčené na použitie najmä ako plnivo pri výrobe farieb, plastov, papiera, kozmetických prípravkov, pri výrobe izolantov a v obdobných aplikáciách

Technické mastence
ktoré sa používajú ako plnivo do základných farieb, v gumárenskom priemysle, pri výrobe keramických žiaruvzdorných materiálov a pod.

Jednotlivé výrobky môžu byť dodávané podľa želania zákazníka:
voľne ložené v automobilových alebo železničných cisternách
balené v big-bagoch s hmotnosťou 500 až 1 000 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku)
balené vo viacvrstvových papierových vreciach o hmotnosti 20 až 40 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku), na paletách, fixované zmršťovacou fóliou

Magnezit

Magnezit je minerál zo skupiny karbonátov (MgCO3). Gemermagnezit sa získava banskou selektívnou ťažbou magnezitovej suroviny z ložiska Mútnik a následnou úpravou, spočívajúcou v jej drvení, triedení, praní, prípadnom sušení a mletí. Vyznačuje sa bielou farbou, nízkym obsahom železa a vápnika. Vyrába sa v troch zrnitostných triedach, ako:
drvený, určený na ďalšie tepelné spracovanie pri výrobe kaustického magnezitu a magnezitových slinkov
mletý, ktorý sa používa ako plnidlo pri výrobe farieb, tmelov a plastov; hrubozrnný produkt sa používa pri výrobe stavebných materiálov, čistiacich práškov a ako vstupný materiál pre výrobu chemicky čistých zlúčenín horčíka

Jednotlivé výrobky môžu byť dodávané podľa želania zákazníka:
voľne ložené v cisternových automobiloch alebo vagónoch
balené v big-bagoch s hmotnosťou 500 až 1 000 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku)
balené vo viacvrstvových papierových vreciach o hmotnosti 20 až 40 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku), na paletách, fixované zmršťovacou fóliou
Bentonit

Bentonit je hlina zložená z minerálov skupiny montmorillonitu, t. j. silikátov s vrstevnatou stavbou. Prepracovaním bentonitu spočívajúcom v jeho sušení, mletí, prípadnej natrifikácii a primiešaní potrebných prísad sa vyrábajú tri základné skupiny bentonitových výrobkov:
mletý prírodný bentonit, ktorý sa vyznačuje vysokou výmennou kapacitou iónov a adsorpčnou schopnosťou; používa sa na odstraňovanie znečisťujúcich prímesí z tekutín, ako plastifikátor, plnivo, nosič a ionomenič
mletý natrifikovaný bentonit, ktorý sa vyznačuje vysokou napučiavosťou a používa sa ako najmä pojivo zlievárenských formovacích pieskov, pri zakladaní stavieb a výrobe špeciálnych stavebných hmôt, na odstraňovanie znečisťujúcich prímesí z tekutín, pri výrobe farieb

Jednotlivé výrobky môžu byť dodávané podľa želania zákazníka:
voľne ložené v cisternových automobiloch alebo vagónoch
balené v big-bagoch s hmotnosťou 500 až 1 000 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku)
balené vo viacvrstvových papierových vreciach o hmotnosti 20 až 40 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku), na paletách, fixované zmršťovacou fóliou
Gemerská nerudná spoločnosť, a. s.

disponuje kompletným technologickým zariadením na sušenie a granulometrickú úpravu nerudných nerastov zahŕňajúcu drvenie, triedenie, mletie a mikromletie. Pokiaľ nie sú spracovateľské kapacity plne vyťažené výrobou nosného sortimentu výrobkov, využívajú sa na výrobu doplnkového sortimentu, po ktorých je dopyt, ale s ohľadom na malé požadované množstvá by bola ich špecializovaná výroba nerentabilná. Medzi najčastejšie upravované suroviny, ktoré nie sú súčasťou štandartného sortimentu výrobkov, patria:
mletý íl, používaný ako súčasť jednotných formovacích zmesí pri odlievaní kovov, najmä veľkorozmerových odliatkov;
mletý dolomit
mikromletý zeolit, ktorý má obdobné použitie ako mletý magnezit
mletý magnezitový slinok na špeciálne použitie
Zrnitosť upraveného produktu sa môže podľa želania zákazníka pohybovať v rozmedzí od 10 mikrónov až po desiatky milimetrov.

Jednotlivé výrobky môžu byť dodávané podľa želania zákazníka:
voľne ložené v cisternových automobiloch alebo vagónoch
balené v big-bagoch s hmotnosťou 500 až 1 000 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku)
balené vo viacvrstvových papierových vreciach o hmotnosti 20 až 40 kg (v závislosti na sypnej hmotnosti výrobku), na paletách, fixované zmršťovacou fóliou

Zámery
Z jednoznačnej orientácie na uspokojovanie potrieb trhu a konkrétnych zákazníkov vyplývajú aj priority stanovené pre jednotlivé oblasti v činnosti spoločnosti:

a.)
v oblasti rozvoja nových výrobkov:
* vývoj a výroba zmesných mastencov s rôznymi minerálnymi komponentami za účelom docielenia požadovaných vlastností
* úprava magnezitu pre chemické spracovanie, výrobu kaustického magnezitu a magnezitových slinkov
* vývoj a výroba ďalších druhov výrobkov podľa potrieb trhu.
b.)
v technologickej oblasti
* realizovať komplexné bezodpadové spracovanie mastencovo-magnezitovej suroviny z vlastného ložiska
* realizovať linky na výrobu zmesných materiálov na báze mastenca, dolomitu a bentonitu
c.)
v oblasti kvality:
* trvale dbať o dodržiavanie kvality výrobkov v súlade so STN a podnikovými normami
* zaviesť a certifikovať systém riadenia a kontroly kvality podľa štandartu ISO
* pokračovať v certifikácii jednotlivých výrobkov príslušnými autorizovanými skúšobňami

07/05/2025

40 rokov od tragédie… Česť ich pamiatke !
⚒️ Zdar BOH ! ⚒️

Výbuch v bani Dúbrava 7. mája 1985

V utorok dňa 7. mája 1985 boli o 9.55 hodine povolané výjazdové jednotky HBZS Ostrava na Baňa Dúbrava v Orlovej, kde došlo k výbuchu v oblasti 37. sloja prvej kryhy. Ďalších desať záchranných čiat bolo povolaných z bane OKR.

Pri nehode zahynulo 8 pracovníkov. Títo boli ihneď vyslobodení z bane záchrannými čatami. Bezprostredne po výbuchu vyfáralo zo zastihnutej oblasti 9 pracovníkov, z ktorých 8 bolo po poskytnutí lekárskeho ošetrenia prepustených do domáceho ošetrovania. Jeden pracovník s ľahkým úrazom bol ponechaný v nemocnici.

K 17 nezvestným pracovníkom v zastihnutej oblasti sa nepodarilo záchranným čatám preniknúť pre veľký vývin dymov, otvorený oheň, vysoké teploty a vysoké koncentrácie CO ani z vstupnej , ani z výstupnej strany. Na vstupnej strane narazila prieskumná čata na nahromadenie materiálu cez celý prierez banského diela a hustý dym s nulovou viditeľnosťou.

V kritickej dobe pracovalo v bani 960 pracovníkov, z toho v postihnutej oblasti 37. sloja, ktorá bola uložená v hĺbke 910 až 930 m pod povrchom, celkom 34 pracovníkov. Na základe hlásenia z bane o silnom tlakovom prejave na pracoviskách v 34. sloji bolo ihneď odvolané všetko osadenstvo bane pomocou aromatickej merkaptanovej signalizácie.

Pri výbuchu v postihnutej oblasti došlo k vzniku vysokej koncentrácie oxidu uhoľnatého, cez 1 % ak spotrebovaniu všetkého kyslíka zo vzduchu s následným prudkým šírením požiaru. Možnosť prežitia nezvestných 17 pracovníkov za tejto situácie bola úplne vylúčená.

Pretože pri pokuse o likvidáciu požiaru z vstupnej strany dochádzalo k miestnym výbuchom a obrátením vetracieho prúdu došlo ku skratu k výdušnému šibíku s hustými čiernym dymiom, nebolo možné vylúčiť ďalšie explózie a šírenie požiaru. Preto dňa 8. 5. 1985 bolo v rannej smene pristúpené k dočasnému priestorovému uzavretiu havarovanej oblasti v širšom okruhu tromi výbuchovzdornými hrádzami H -1, H - 2 a H - 5 na úvodnej strane a úplným zatopením spodku šibíku a prístupu do 37. sloja .

Výbuchovzdorná izolácia požiariska bola ukončená v prvej polovici popoludňajšej smeny dňa 13. 5. 1985, keď k možnému zásahu bolo tiež pripravené pri hrádze H -1 nasadenie paroplynového generátora GIG - 4.

Vzdialenosti pracovísk záchranárov od jamy sa pohybovali v rozmedzí 1250 až 2100 m. Táto skutočnosť si vyžiadala maximálne úsilie všetkých pracovníkov zúčastnených na likvidácii následkov tragickej nehody.

V rannej smene dňa 14. 5. 1985 bola obnovená prevádzka bane s výnimkou uzavretej oblasti 37. sloja a pracovísk v 33. a 34. sloji v prvej kry, ktorá bola ovetrávaná na výdušný šibík, ktorý bol sprevádzkovaný až v ďalších dňoch.

Ďalšie práce boli zamerané na schladzovanie požiariska nepretržitým zatápaním uzavretých banských diel vodou. Súčasne sa pripravoval program postupného zužovania uzavretého priestoru a vyslobodenie tiel 17 nezvestných baníkov.

Záchranné čaty aj pracovníci, ktorí riadili záchranné práce, sa usilovali s veľkým nasadením a obetavosťou o vyslobodenie postihnutých baníkov a likvidáciu tejto tragickej udalosti.

04/05/2025

ALD2 je dvojnápravová akumulátorová lokomotíva určená pre banskú prevádzku. Prototyp bol vyrobený v roku 1955 v podniku ČKD Stalingrad v Prahe. V roku 1956 bola zahájená sériová výroba. Od roku 1960 prebiehala výroba v Radotíne. V roku 1963 výrobu prevzali Turčianske Strojárne Martin a lokomotívy boli vyrábané v Lučenci do roku 1964, kedy bola výroba ukončená.

Zdrojom prúdu je olovená akumulátorová batéria určená na napájanie jedného sériového trakčného motora s výkonom 3 Kw pri 950 ot/min. Trakčný motor poháňa dve nápravy mechanicky navzájom spojené. Rozjazd a jazda vpred a vzad je ovládaná kontrolórom v štyroch stupňoch so záťažou, prípadne v piatich stupňoch bez záťaže Konštrukčné prevedenie lokomotívy umožňuje jej prevádzku v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu.

Vrámci výroby typu ALD2 boli vyrábané tiež lokomotívy označené ALD21 a ALD22. Lokomotíva ALD21 bola určená špeciálne pre rudné bane, bola rozmerovo menšia ako ALD2 a mala pevný rozchod 450 mm. Prototyp ALD21 bol vyrobený v roku 1958/9. Typ ALD22 bol určený pre prevádzku, kde nehrozí nebezpečenstvo výbuchu, inak bol zhodný s ALD2. Sériová výroba ALD22 bola zahájená v roku 1958. Konštrukcia lokomotívy umožnuje zmenu rozchodu kolies v rozmedzí 450 mm - 600 mm jednoduchým preskrutkovaním na náprave.

02/02/2025

Banský vozík pre dopravu nafty a olejov ON281782

Banský vozík na dopravu nafty a olejov je určený na dopravu tekutých hmôt po koľajniciach. Je vybavený celozváranou, vo vnútri vystuženou, oceľovou nádržou užitočného objemu 0,8 m3. Nádrž je vybavená odvzdušňovacím zariadením a mierkou paliva, plniacim a sacím zariadením a kalovou nádržkou s výpustnou skrutkou. Odvzdušňovacie a plniace zariadenie je namontované na odnímateľné veko, ktoré uzatvára prielezný otvor nádrže s priemerom 300 mm. Celé toto veko s príslušnými mechanizmami je potom chránené uzamykateľným krytom.

Čelné strany vozidla sú vybavené rukoväťami pre ručnú dopravu.

Technické parametre:

Dĺžka (mm): 1600
Šírka nádrže (mm): 667
Výška od hornej hrany koľajnice (mm): 1332
Rozchod (mm): 450-700
Priemer kolies (mm): 300, 325, 350
Vlastná hmotnosť (kg): 515

01/01/2025

BANSKÉ VOZÍKY

Vozidlá s pevnou korbou:

Korba týchto vozidiel je pevne uchytená k podvozku. Vyprázdňuje sa preklopením celého vozidla vo výklopníku. Tieto vozidlá vyrábané podľa ČSN 28 1713 označujú ako jednotný banský vozík - JDV a vyrába ich Mostáreň Frýdek Místek.

Dvojkolesie týchto vozňov sa vyrábajú výlučne s kuželíkovými ložiskami. Nárazník je oceľoliatinový, opatrený tvrdou gumovou vložkou na tlmenie nárazov a znižujúcu hlučnosť pri jazde. Korba je zváraná z piatich hlavných dielov. Dno je z plechu hrúbky 6 mm a vyššej kvality. Čelo korby je rovné s krížovým výstužným prelisom as dvoma prelismi pod držiakmi na ruky. Metalizáciou vnútrajška korby je zvýšená životnosť. Pre dopravu nekonečným lanom alebo reťazou je možnosť vybaviť vozidlo ložiskom lanovej vidlice.

Na dopravu úžitkového nerastu k plniacej stanici skipu sa používajú veľkopriestorové vozidlá radu VPV. Tieto vozidlá sa vyprázdňujú spriahnuté v súprave špeciálnymi rotačnými výklopníkmi počas jazdy celej súpravy konštantnou rýchlosťou 0,22 m/s. Spriahadlá týchto vozidiel sú otočné a tvoria os rotácie vozidla pri vyklápaní.

Samovýsypné vozíky majú niektorú časť korby otvárateľnú. Pri vyprázdňovaní sa odklápa čelo alebo dno korby, alebo jedna, prípadne obe bočnice. Odklopenie sa vykonáva ručne alebo automaticky vo výsypných staniciach. Bočne alebo spodom výsypné vozidlá sa môžu vyprázdňovať aj za jazdy.

Z vozidiel radu JDV vznikli vozidlá s otvárateľným čelom pre ručnú dopravu rúbaniny a ručné vysýpanie do sýpu. Používa sa hlavne na dobývkach, vozidlá sa vyrábajú pre obsah 0,5 m3 . Bočne výsypné vozidlá vychádzajúce z radu JDV sú určené pre dopravu zakládkového materiálu do porubov.

Predtým sa na dopravu rúbaniny používali vozíky s korbou upevnenou na kolíske. Po odistení poistky bolo možné korbu preklopiť do strán.

Konštrukcia samovýsypných vozíkov so samočinným vyprázdňovaním je obvykle robustná a zvyšuje vlastnú váhu vozidla. Preto sa uplatňuje skôr pri väčších úžitkových objemoch. Veľmi rozšírený je systém Grandby, používaný v rudnom aj nerudnom baníctve. Súprava vozňov sa vyprázdňuje pri prejazde vlaku výsypnou stanicou nad zásobníkom. Vodiaca kulisa nad zásobníkom naklopí korbu a zároveň odistí bočnicu.

Vozíky výsypné spodkom majú otvárateľné dno korby, skladajúce sa z niekoľkých sekcií. Dvojkolesia vozíkov niektorých systémov sú pevne spojené s dnom a odklápajú sa zároveň s ním. U nás vyrábajú tieto vozidlá Vítkovické železiarne pod označením VSV.

ŠPECIÁLNE VOZÍKY:

-vozík klanicový s pevnými alebo sklopnými klanicami
-vozík klanicový teleskopický
-vozík plošinový
-vozidlo sedlové
-vozidlo na prepravu cievok
-vozidlo na prepravu výbušnín
-vozík nádržkový
-vozidlo fekálne
-vozidlo pre dopravu mužstva
-sanitné vozidlo
-podvozok pre dopravu paliet
-vozík náraďový
-vozík s transformátorom
-vozík s kompresorom
-vozík so vzdušníkom
-vozík s čerpadlom

a ďalšie vozíky alebo podvozky, upravené pre potreby jednotlivých baní.

01/12/2024

BND3️⃣0️⃣

BND30 je dvojnápravová motorová lokomotíva s mechanickým prenosom výkonu určená pre banskú prevádzku. Výroba bola zahájená v roku 1951 v podniku ČKD v Martine a produkcia tohto, nielen v Československu úspešného, typu pokračovala u rôznych výrobcov viac ako dvadsať rokov. V roku 1952 bola odovzdaná do Radotína. V roku 1964 výrobu prevzali Turčianske Strojárne Martin a lokomotívy boli vyrábané v Lučenci. Od roku 1971 výroba prebiehala Hliníku nad Hronom a trvala do roku 1975, kedy bola ukončená. Celkom bolo vyrobených asi 1670 lokomotív pričom veľké množstvo bolo exportované. Výroba lokomotív BND30 nadviazala na typ DDL30 / DDL30Š, ktorý bol vyrábaný vo Vítkovických železiarňach.

Lokomotíva BND30 je osadená motorom Škoda 3 S 110 CO s výkonom 30 konských síl, ktorého výkon je kvôli zníženiu emisií v baniach obmedzený na tridsať koní, a trojrýchlostná lamelová mechanická prevodovka s reverzáciou. Prevodovka poháňa jednou valčekovou reťazou zadnú nápravu a druhou reťazou prednú nápravu. Konštrukčné prevedenie lokomotívy umožňuje jej prevádzku v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu. Brzda je vretenová ručná. Súčasťou výbavy, okrem elektrické plynotesné osvetlenie, je aj signálny zvon a hasiaci prístroj s vývodmi do motorového priestoru. Pre prevádzky v nevýbušnom prostredí boli lokomotívy tiež dodávané s predstavkom, podobajúcim sa druhému stanovisku, ale nachádzali sa tu iba štartovacie akumulátory. Štartovanie je elektrické, alebo pomocou externého vzduchového štartovacieho agregátu. V baniach sa tiež lokomotívy bežne vzájomne „rozťahovali“. Typ BND30 bol spočiatku vyrábaný s jednou kabínou. Po roku 1961 bol pre československý priemysel v dôsledku banského predpisu vyrábaný variant s dvoma kabínami.

V roku 1958 bolo na požiadavku Strojexportu vyrobených 30 kusov lokomotív BND30 bez protivýbušného zariadenia. Vďaka tomu mohol byť výkon motora nastavený na maximálnych 45 konských síl. Lokomotívy boli označené BND30P alebo BND45 a boli dodané do povrchových baní v zahraničí (Kuba, Egypt, Argentína).

V súčasnosti je pre ich výdrž a spoľahlivosť veľké množstvo týchto strojov v pravidelnej prevádzke.

https://youtu.be/SaKnnm7WDrA?si=khV7c_s3DJrFBFQO

01/09/2024

Pozývame Vás do PODZEMIA RABŠTEJN
Letecká podzemná továreň z II. sv. vojny--- Rabštejn

Zajatcami (“baníkmi” ) vyhĺbené štôlne / chodby / sály…

Na prehliadku je lepšie si rezervovať termín .

+420 775 862 485

Nás veľmi zaujal perfektný výklad so správnou emóciou od Jan Hulín +420 733 153 433

Presné termíny a časy:
https://www.podzemirabstejn.cz

https://maps.app.goo.gl/e4RXxwLRg2pALdTi8?g_st=com.google.maps.preview.copy

Názov Rabštejn vznikol preto, že miestni obyvatelia (Nemci) tak hovorili skalnému útvaru majúcemu podobu havrana (nemecky Rabe).
V polovici 19. storočia sa začali stavať tunajšie pradiarne bavlny a skala bola využitá na stavebný materiál.
Rieka Kamenice tu vytvorila hlboké kaňonovité údolie lemované strmými skalami tvoriacimi priaznivé podmienky pre mnoho druhov flóry a fauny - najmä netopiera vrápenca malého, plcha veľkého a plšíka lieskového. V roku 1860 českokamenický podnikateľ F. Preidl postavil v Rabštejnskom údolí prvú pradiareň bavlny - 1864 druhú a 1867 dostaval tretiu továreň. Tunajšie technológie spracovávania bavlny boli v tom čase na vysokej úrovni a rabštejnské pradiarne prichádzali obdivovať odborníci až z Viedne.

Rabštejnská produkcia bavlny sa vyvážala okrem iného až do Indie, Argentíny a Egypta. Za svoje zásluhy o rozvoj priemyslu bol F. Preidl povýšený roku 1887 cisárom Franzom Jozefom do šľachtického stavu. Najväčší rozmach dosiahli textilky okolo r. 1910 - v tom čase tu vyrábalo priadzu 68 710 vretien a bolo tu zamestnaných cca 1000 zamestnancov. Po prvej svetovej vojne výroba začala pozvoľna upadať a na konci 30. rokov min. storočia zanikla.

Koncom r. 1942 využila nemecká zbrojárska firma Weserflugzeugbau Bremen (WFG) továrne skryté v Rabštejnskom údolí a presťahovala sem zbrojnú výrobu súčastí pre lietadlá Junkers a vrtuľníkov FA-223. Postupne tu bolo postavených 11 montážnych hál a pracovalo tu 6000 ľudí z 18 národností sveta. Pre týchto totálne nasadených robotníkov bolo zriadených v okolí 34 pracovných táborov a 2 tábory zajatecké pre ruských a anglických zajatých pilotov.

Koncom augusta 1944 bol v Rabštejne zriadený koncentračný tábor (KT) - pobočka KT Flosenburg, ktorého väzni boli určení na razenie podzemných štôlní. Počas 8 mesiacov väzni vyrúbali 17 500 metrov štvorcových plochy, chodby v dĺžke cca 4,5 km. Po vojne objekt prevzala ČSA, ten slúžil ako podzemný sklad ženijného materiálu av 90. rokoch bol armádou opustený.

Po dlhých 60. rokoch, kedy bolo podzemie neprístupné, vzniklo v Jánskej občianskej združení Rabštejn, ktoré sprístupnilo časť podzemných štôlňov v súčasnosti tu prevádzkuje expozíciu dokumentujúcu históriu tajomného Rabštejna.

10/08/2024

Baňa Jeremenko

bola čiernouhoľnou baňou vo Vítkoviciach založená nájomnou spoločnosťou Vítkovickej kamennouhoľnej bane (VKD). Po ukončení ťažby uhlia je zachovaný areál bane s veternou jamou a Jeremenko 3 vybavenou čerpadlami banskej vody a vťažnou jamou Jeremenko 1. Od roku 1997 baňa zabezpečuje čerpanie banskej vody.
Baňa Jeremenko je kultúrna pamiatka Českej republiky
História
Baňa Maršal Jeremenko bola založená nájomnou spoločnosťou Vítkovickej kamennouhoľnej bane v južnej časti Vítkovíc juhozápadne od dnešnej križovatky ulíc Miestka a Rudná v roku 1891 ako Nová jama (Neuschacht). V roku 1895 po skončení nájmu a začlenení do spoločnosti Vítkovického horného a hutníckeho ťažiarstva (VHHT), bol zmenený názov bane na Louis (Louisschacht) podľa krstného mena hlavného vlastníka VHHT Louisa Rothschilda (1882–1955) 1. januára 1942 bol názov zmenený na Baňa Steinböck (Zeche Steinböck) a začlenený do nacistického koncernu Hermann Göring Werke , naďalej bol vo vlastníctve VHHT. Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátil k pôvodnému názvu Louis. 1. januára 1946 znárodnená baňa bola začlenená do národného podniku Ostravsko-karvinské bane , Ostrava ako banský závod. Dňa 8. decembra 1946 dostal názov Baňa Generál Jeremenko a tento názov bol upravený v 30. apríla 1970 na Baňa Maršal Jeremenko. Od 1. januára 1958 bol organizačne spojený s Dolom Hlubina ako závod č. 2 pod spoločným názvom Baňa Hlubina. V roku 1979 bola k banskému poľu Jeremenko pripojená spodná časť dobývacieho priestoru Dole Alexander .
1. júla 1987 bola baňa Hlubina (vrátane bane Maršal Jeremenko) organizačne začlenená do podniku Baňa Ostrava .
Výstavba bane
Na základe znalostí pri ťažbe uhoľných slojí na jamách Antonín , Šalamún , Karolína a Hlubina bolo preukázané, že vývoj slojov pokračuje z Moravskej Ostravy ďalej na juh smerom k Vítkoviciam . Výstavba areálu bola ovplyvnená blízkosti tzv. Nových Vítkovíc - objekty sú tiež stavané z režného muriva. Priestorovo sú jednotlivé budovy koncipované okolo ústredného nádvoria s jamovou budovou a vzperovou ťažnou vežou uprostred. V roku 1891 bola ako prvá založená jama veterná, jej hĺbenie bolo zakončené v roku 1896 po dosiahnutí hĺbky 312,5 m. Ako druhá bola v roku 1892 založená jama ťažná, jej hĺbenie bolo zakončené v roku 1896 v hĺbke 3. Na preukázané nálezy uhlia pri hĺbení jám boli prepožičané prvé banské miery 30. júna 1895. Od 1. januára 1914 do 28. júna 1919 bola prehlbovaná ťažná jama do hĺbky 699,6 m. V roku 1920 a 1920 a 1920 . Jamy boli prehĺbené do konečnej hĺbky – ťažná jama do 819 m, veterná jama č. 2 do 590,4 m vrátane jamových tôní. V roku 1943 bolo zahájené hĺbenie tretej jamy kruhového priemeru. Do júna 1944 bola dosiahnutá hĺbka 133 m. Konečná hĺbka 1062 m bola dosiahnutá v roku 1966 . Nad jamou bola postavená ťažná veža tzv. kladivového typu so strojovňou v hlave veže.
Súčasný stav
V rámci útlmu ťažby uhlia bola na Dole Maršal Jeremenko ťažba ukončená 1. januára 1993 . V roku 1996 zasypaná výdušná jama č. 2. Od 1. januára 2002 preberá útlmovú časť OKR štátny podnik DIAMO jeho odštepný závod Odra, ktorý sídli v objektoch bane Jeremenko. Stredisko Baňa oz Odra spravuje banskú časť areálu - čerpanie banských vôd z ostravskej čiastkovej panvy (ODP) a diaľkovo z Petrvaldskej čiastkovej panvy (PDP) na jame Žofiu v Orlovej .
Baňa Jeremenko bol zapísaný do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok pred rokom 1988 . V roku 1993 bola zrušená pamiatková ochrana koniarne av roku 2001 bola vyhlásená kultúrnou pamiatkou nová (kladivová) ťažná veža s jamovou budovou. Kultúrnymi pamiatkami sú kováčska dielňa, združená vzperová ťažná veža a nová ťažná veža s jamovou budovou.
Strojné a technické zriadenie
Strojovňa
Ťažný stroj dovezený z jamy Henrich v Moravskej Ostrave (po ukončení prevádzky) na Jamu Louis v Ostrave Vítkovice.
Ťažbu uhlia zaisťoval parný navijak, ktorý bol v roku 1897 nahradený parným ťažným strojom s výkonom 500 HP . V roku 1911 bol inštalovaný dvojvalcový (dvojčitý) parný ťažný stroj s valcami s priemerom 900 mm a dĺžkou 1800 mm, vyrobený Pražskou strojárskou akciovou spoločnosťou, Hradec Králové. Ťažné bubny mali priemer 6000 mm, šírku 1200 mm, lano s priemerom 39 mm. Klietka bola dvojetážová pre dva vozíky za sebou alebo pre 14 osôb. Rýchlosť jazdy s mužstvom bola 6 m/s, ťažba 12,14 m/s. Veža bola vysoká 28 m od ohlbne po stred osí lanovníc, lanovnice mali priemer 4000 mm. Odpadová para z parného stroja bola využívaná na pohon parnej turbíny.
V roku 1922 bol inštalovaný pomocný parný ťažný naviják vyrobený vo Vítkovických železiarňach (VŽ) v roku 1895. Dvojvalcový (dvojčitý) parný stroj s ozubeným prevodom, ťažné bubny mali priemer 1500 mm a šírku 660 mm. Na lane s priemerom 25,5 mm boli zavesené jednoposchodové klietky pre jeden vozík, lanovnica mala priemer 1500 mm. Ťažná veža bola dočasne drevená s výškou 28 m od ohlbne po stred osí lanovníc. Ťažná veža na spoločnom základe bola postavená kolmo na existujúcu ťažnú vežu.
V roku 1925 bol na hlavnej jame inštalovaný nový parný stroj s výkonom 1200 HP. Starý parný ťažný stroj bol rekonštruovaný na elektrický pohon a inštalovaný namiesto parnej ťažnej brány v pomocnom ťažnom oddelení. V roku 1929 bola postavená na miesto drevenej konštrukcie ťažnej veže priehradová oceľová ťažná veža a bol uvedený do prevádzky ťažný stroj.
Nad jamou č. 3 bola postavená tzv. kladivová ťažná veža 53 m vysoká s vyhliadkovým chodníkom vo výške 43 m. V roku 1966 bol v nadzemnej strojovni inštalovaný elektrický ťažný stroj typu Koepe s výkonom 2500 kW vyrobený v ČKD. Štvorlanové skipo-klietkové ťažné zariadenie, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1967 , malo 4 ťažné a 2 vyrovnávacie laná a bolo konštruované pre ťažbu do hĺbky 1245 m.
Kompresory
Výrobu stlačeného vzduchu zabezpečovali dva turbokompresory, ktoré využívali aj odpadovú paru z parných strojov ťažného zariadenia. Turbokompresor (dve turbíny) z roku 1913 vyrobený Škodovými závodmi v Plzni mal výkon 2000 m³/h, priamy pohon parnou turbínou s výkonom 1000 HP. Druhý turbokompresor z roku 1922 vyrobený firmou Breidfeld & Daněk, Praha , mal výkon 10 600 m³/h, priamy pohon parnou turbínou s výkonom 1700 HP.
Kotolňa
Kotolňa mala rozlohu 794 m², boli v nej umiestnené 4 kotly typu Garbe, v ktorých bol spaľovaný uhoľný prach a kal, vyrábali paru až 270–320 °C teplú a tlaku 12 atm. Komín bol vysoký 75 m, horný priemer bol 2000 mm.
Vetranie bane
Pôvodné vetranie bolo primitívne, používali sa vetračky s veterníkom na ručný pohon. V roku 1898 bol inštalovaný ventilátor s parným pohonom. Od 2. decembra 1920 do 11. apríla 1922 bola prehlbovaná veterná jama do hĺbky 456 m. Boli tu nainštalované veterníky sústavy Guibal-Geissler. Hlavný veterník z roku 1897 vrátane parného stroja bol vyrobený Kráľovopoľskou strojárňou Lederer & Porges, Brno, výkon ventilátora 50 m³/s. Záložný veterník bol vyrobený v roku 1900 Vítkovickými železiarňami a mal tiež výkon 50 m³/s.
V roku 1967 bola doterajšia ťažná jama Jeremenko 1 prebudovaná na jamu výdušnú. Na veternú jamu Jeremenko 2 bol po ukončení prevádzky bane Henrich v Moravskej Ostrave premiestnený elektrický ťažný stroj Siemens-Suckert s unikátnym systémom bŕzd.
Čerpanie banskej vody
V roku 1929 bola banská voda čerpaná z druhého poschodia (305 m) a 4. poschodia (447 m) na povrch. Na druhom poschodí bolo záložné vzduchové piestové čerpadlo z roku 1922 vyrobené Všeobecnou spoločnosťou pre stavbu čerpadiel, Krnov, s výkonom 150 l/minútu. Na 4. poschodí bolo inštalované elektrické 14-stupňové čerpadlo z roku 1925 vyrobené firmou Brno-Kráľovopoľská strojáreň, Brno, s výkonom 1500 l/minútu, výkon motora 300 HP.
V súčasnej dobe jamy č. 1 a 2 sú súčasťou systému čerpania banských vôd z utlmenej časti ODP. V jame č. 1 v hĺbke –370 m sú inštalované tri čerpadlá (pôvodne 4), ktoré vytláčajú banskú vodu do výšky 651 m. Čerpadlá typu UPZ 180–440/10 boli vyrobené firmou KSB, Homburk (Saar), sú vysoké 8 m, ich hmotnosť činí 16 ton, výkon 175 l/s do výšky 670 m. Elektromotor s príkonom 1600 kW je v spodnej časti čerpadla a je chladený nasávanou banskou vodou. V roku 2008 bola vykonaná prvá generálna oprava jedného čerpadla vo výrobnom závode, pričom dodávateľ zvýšil počet prevádzkových hodín z 20 000 na 30 000 pri ostatných čerpadlách do prvej generálnej opravy. V roku 2005 bolo vyčerpaných na 4,38 milióna m³ banskej vody.
Ťažba uhlia
V roku 1896, kedy je evidovaná prvá ťažba uhlia, bolo vyťažených 42 585 ton uhlia. V roku 1929 boli dobývané sloje pilirovaním alebo smerným stenovaním s mocnosťou 45 až 160 cm, v úklone 8° až 15°. Po druhej svetovej vojne boli sloje dobývané smerným stenovaním na riadený zával bez základky. V období 1942 – 1944 bola vykazovaná ročná ťažba 530 000 ton uhlia.
Ťažba prebiehala v období 1896 – 1992 a bolo vyťažených 28,540 milióna ton uhlia. Dobývali sa jaklovecké a hrušovské sloje ostravského súvrstvia . Baňa mala rozlohu 290 ha, 8 poschodí, tri jamy a najväčšia hĺbka, odkiaľ sa dobývalo uhlie, bola 1200 m.
Kolónia Jeremenko v roku 2010.
Pre bane bane Louis boli postavené dve kolónie. V roku 1895 začala sa stavať Havířská osada (Stará Louisova kolónia, nemecky Louisschacht-Colonie, Osada Jeremenko) tvorilo ju 12 obytných štvorrodinných domov a jedna kasárne. Ku každému bytu patril chliev, kôlňa a suchý záchod. V roku 1906 bola budovaná Nová Louisova kolónia (Kolónia jamy Louisovej, Kolónia Jeremenko), ktorú tvorilo 20 domov, v dome č. 14 bola závodná materská škola a byt školníčky. V roku 1943 bolo postavených 12 identických dvojdomov. Tretia etapa výstavby bola v roku 1953 kedy bolo postavených 37 dvojdomov tzv. fínskych domčekov . Posledná výstavba prebehla v roku 1956 bola tzv. panelová výstavba 42 domov. V blízkosti Novej Louisovej kolónie, ulice Místecká, sa nachádzalo 7 domov závodného starobinca (2 domy postavili VKD v rokoch 1911–1914 a 5 domov Vítkovickej železiarne) a naproti kolónie boli dve budovy kasární pre haviera (VKD) a hutníky (VŽ). VKD postavili kasárne v roku 1922. V rokoch 1965–1966 značná časť kolónie bola zbúraná z dôvodu výstavby dopravnej križovatky na Miestecké ulici. Ďalšie demolácie deviatich domov prebiehali do roku 1977.

Zaujímavosti
• V roku 1906 zavedené nátrasné žľaby ako prvé v OKR.
• V roku 1952 sa pri ťažbe našiel v sloji Osmana, v hĺbke približne 600 metrov, skamenený kmeň stromu s dĺžkou 2,5 metra a priemerom 30 cm. Tento unikátny nález bol venovaný po roku 1991, v rámci osláv stého výročia vzniku bane, do zbierok minerálov Vysokej školy banskej - Technickej univerzity Ostrava .
• Aktu premenovania 30. apríla 1970 sa osobne zúčastnil maršal Andrej Ivanovič Jeremenko (1892-1970) so svojou manželkou.
• V jame Jeremenko sú dve tepelné čerpadlá , inštalované v roku 2005 (ohrev teplej vody) av roku 2006 (vykurovanie administratívnej budovy). Zdroj energie je banská voda s teplotou 26–29 °C, ktorá je čerpaná na povrch. Celkový výkon inštalácií je 91 kW. Tepelné čerpadlo je švédskej firmy IVT Greenline.
• V júli 2015 bola uvedená do prevádzky prečerpávacia elektráreň s výkonom 650 kW. Výskumný projekt elektrárne.

RUDNÉ BANE

01/01/2026

04/12/2025

10/08/2025

05/06/2025

07/05/2025

04/05/2025

02/02/2025

01/01/2025

01/12/2024

01/09/2024

10/08/2024

Address

Website

Alerts

Shortcuts

Share

Category