29/04/2026
❗️BARDEJOVSKÉ NOVOSTI NEREAGUJÚ NA MOJU ŽIADOSŤ O UVEREJNENIE REAKCIE – ZVEREJŇUJEM JU TEDA TU
Reakcia na vyjadrenia pána Hanuščaka v rozhovore uverejnenom v Bardejovských novostiach dňa 15. apríla 2026 pod názvom „A ako sa rozhodnem? Na to si musím aj ja počkať.“
Na uvedený rozhovor považujem za potrebné reagovať, keďže moje meno tam bolo viackrát spomínané. Sugestívne otázky, jednostranný tón a zjavná snaha pripraviť pôdu pre politický odkaz skôr pripomínajú predvolebnú kulisu než nezávislý novinársky rozhovor.
Už samotný obsah rozhovoru totiž odhaľuje niečo, čo názov článku zakrýva len veľmi nepresvedčivo. Pán Hanuščak sa správa ako človek, ktorý je rozhodnutý znovu kandidovať a zároveň cíti potrebu vopred útočiť na svojho protikandidáta. Nie je ťažké odhadnúť, prečo.
V minulých voľbách som vďaka vašej podpore získal 44 percent hlasov. To nie je epizódna nespokojnosť voličov. To je vážne politické varovanie pre každého, kto si po desaťročiach vo funkcii namýšľa, že mesto bez neho nemôže existovať. Len veľmi málo chýbalo k tomu, aby sa hlas ľudí volajúcich po zmene pretavil do reality. Nestalo sa tak najmä preto, že na strane zmeny bolo viac kandidátov. A z vyjadrení pána Hanuščaka je zrejmé, že práve v podobný scenár – rozdrobenosť súperov – dúfa aj dnes. Niektoré politické sily túto jeho nádej ešte aj aktívne živia.
Hrdo sa hlásim k tomu, aj keď to môže pán Hanuščak spochybňovať, ako chce, že som nezávislý kandidát. Nehľadám skratky, aby mi dali politické strany pečiatku, ale snažím sa byť s občanmi v čo najužšom kontakte a zbieram podpisy medzi vami. Mňa môžete bežne stretnúť v obc***e na nákupe, na prechádzke, na športových podujatiach, na pive a nevidíte ma len na fotkách na sociálnych sieťach. Svoju kandidatúru opieram o dôveru ľudí a teší ma, že ma podporilo svojím podpisom za dva týždne viac ako 1 000 občanov. A tento počet ďalej rastie.
Teší ma tiež, že ma ako občianskeho kandidáta podporujú štyri dôležité politické strany. Podporili ma aj napriek tomu, že museli akceptovať moje rozhodnutie ísť do volieb ako občiansky kandidát. Vždy sa totiž budem držať svojho presvedčenia, že chcem byť primátorom pre všetkých Bardejovčanov, bez ohľadu na ich politické názory.
Pán Hanuščak vo svojich odpovediach spomína paradoxy. Paradoxom je však aj to, keď sa chváli vyrovnaným mestským rozpočtom, no už nehovorí o tom, že mesto si len za posledné štyri roky vzalo úvery vo výške takmer 16 miliónov eur. Paradoxné je aj to, že sa hovorí o stabilite, kým sa rozpredáva mestský majetok za milióny eur. Bývalé kasárne, Centrum voľného času, lukratívne pozemky, budovy – to všetko sú stopy politiky, ktorá si zamieňa správu mesta s postupným odpredajom jeho hodnoty. A toto nie je jednorazové zlyhanie, ale výsledok 27 rokov.
Áno, za ten čas sa v meste aj veľa urobilo. To nikto nepopiera. No zásluhy nepatria len vedeniu mesta. Patria aj zamestnancom úradov, mestských podnikov, škôl a ďalších inštitúcií, ktorí mesto denne držia v c***e. Mnohí z nich však doteraz nevideli dostatočné poďakovanie a primerané ocenenie za svoju prácu. Aj preto hovorím jasne: ak dostanem dôveru viesť mesto, navrhnem 10-percentné zvýšenie platov všetkým zamestnancom v pôsobnosti mesta. Zaslúžia si rešpekt, nie strašenie, že so zmenou vedenia prídu o prácu. Takéto metódy patria do minulosti. Nie do moderného mesta.
A zdroje? Tie sa nehľadajú v zázračných sľuboch, ale v poriadku vo výdavkoch. Začať sa dá napríklad škrtom odmeny pre primátora a vedenie mesta, redukciou zbytočných nákladov a netransparentných priorít.
Okrem toho, čo sa urobilo, treba povedať aj to, čo sa neurobilo. Po 27 rokoch je toho priveľa na to, aby sa dali tieto zlyhania zakryť frázami o skúsenosti. Nestavali sa nájomné byty. Mesto systematicky nelákalo investorov. Nevznikol kultúrny dom s divadlom, ktorý by zodpovedal významu Bardejova. Šport je oblasťou, v ktorej mesto zaostáva za porovnateľnými samosprávami. A každý, kto sa venuje športu, to vie veľmi dobre.
Pán Hanuščak sa pokúša hodnotiť manažérske schopnosti svojich protikandidátov. Lenže manažér sa nespozná podľa dĺžky sedenia na jednej stoličke. Manažér sa spozná podľa toho, či úrad funguje, či ľudia nemusia mesiace a roky čakať na základné rozhodnutia, či systém slúži občanom a nie vyvoleným. Schopný manažér neriadi rodinkárstvom. Schopný manažér rieši nefunkčné oddelenia. Schopný manažér vie, že mesto sa neriadi len cez investície a fotografie pri páskach, ale aj cez každodenný výkon úradu, a nie jeho občasné návštevy.
Stačí sa spýtať ľudí, ktorí si v Bardejove vybavujú stavebné povolenia. Vedia, ako funguje – alebo skôr nefunguje – stavebný úrad. Vedia, čo znamená čakať, urgovať, strácať čas a energiu. Toto je vizitka riadenia mesta. Schopný manažér by už dávno posilnil personálne kapacity tam, kde systém kolabuje. Tieto opatrenia som pripravený urobiť.
Zároveň si uvedomujem, že luxus podceňovaného protikandidáta mi tentoraz zrejme dopriaty nebude. Príde aj na podpásové údery, vykonštruované príbehy a na staré politické metódy, ktoré sa vytiahnu vždy, keď ide o veľa. No v konečnom dôsledku však nerozhodnú tí, ktorí roky profitovali zo systému výhod, privilégií a mestských zákaziek. Rozhodneme my, bežní Bardejovčania. Nech teda rozhodnú, či chcú ďalšie pokračovanie súčasnej politiky zotrvačnosti, ktorá sa prebúdza na chvíľku až pred voľbami, alebo chcú spojenie skúsenosti schopných ľudí s energiou mladšej generácie. Ľudí, ktorí majú k mestu vzťah, ktorí mu dajú čas, prácu aj srdce.
Áno, aj ja som bol jedným z tých, ktorí museli odísť za prácou. Tak ako mnohí ďalší Bardejovčania. Nie preto, že by nechceli žiť doma, ale preto, že doma nedostali príležitosť. Toto je príbeh stoviek rodín. Príbeh mladých, ktorí odišli. Príbeh rodičov, ktorí s povzdychom pozerali na dvere prázdnych izieb svojich detí. Príbeh mesta, ktoré príliš dlho prichádzalo o energiu, talent a budúcnosť. Ak tomu pán Hanuščak nerozumie, potom nerozumie jednej z najbolestivejších tém Bardejova.
