Notársky úrad JUDr. Katarína Valová, PhD.

19/09/2025

Vážení klienti, poberatelia podielu zaplatenej dane z príjmu,

​nakoľko ste nám v predchádzajúcich rokoch prejavili dôveru a obrátili ste sa na nás so žiadosťou o zaregistrovanie Vašej organizácie do Notárskeho centrálneho registra právnických osôb na prijímanie príslušného podielu zaplatenej dane z príjmu, dovoľujem si Vám pripomenúť, že 1. septembra začalo ďalšie registračné obdobie. Podľa skúseností z prechádzajúcich rokov Vám odporúčame neponechať si registráciu na posledné dni registračného obdobia, ktoré končí 15. decembra, ale zaregistrovať sa skôr.
Tento rok nemusí organizácia ako poberateľ podielu zaplatenej dane k registrácii predložiť žiadne dokumenty ani potvrdenia, postačuje iba občiansky preukaz štatutárneho orgánu pri podpise notárskej zápisnice.
Z uvedeného platia nasledovné výnimky:
• organizácie, ktoré majú 12-miestne IČO, musia predložiť potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálnom poistení a potvrdenie zo zdravotnej poisťovne, ak má poistených zamestnancov, že nemá evidované nedoplatky z titulu platenia poistného, resp. je vedený v evidencii platiteľov zdravotného poistenia a má platby na zdravotné poistenie uhradené a potvrdenie banky, ktorým sa preukazuje existencia účtu,
• v prípade, že máte záujem sa na našom notárskom úrade registrovať prvýkrát alebo ak došlo k zmenám týkajúcich sa už registrovanej organizácie, je potrebné predložiť originály týchto dokumentov:
➢ stanovy (štatút, nadačná listina) s registráciou potvrdenou Ministerstvom vnútra SR (iným kompetentným ministerstvom, Krajským úradom) a v prípade, ak boli zmenené, tak aj potvrdenú zmenu (dodatok),
➢ dokument preukazujúci kto je štatutárnym zástupcom organizácie – tento podpisuje notársku zápisnicu (môže to byť zápisnica zo zasadnutia orgánu, ktorý štatutára zvolil, výpis z uznesenia a pod., niektoré združenia majú štatutára uvedeného priamo v Stanovách) ak tento údaj nie je uvedený v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Potvrdenia, ktoré si notár vie zabezpečiť prostredníctvom elektronickej lustrácie nesmú byť staršie ako 30 dní. Preto v prípade, že sa rozhodnete pre registráciu na našom notárskom úrade, bude postačovať si len dojednať termín v ktorýkoľvek pracovný deň v čase od 8.00 hod. do 19.00 hod. telefonicky na čísle 0905 379 386 alebo emailom na adrese [email protected]. Budeme potešení prejavom Vašej dôvery.

20/08/2025

Akým spôsobom sa dá spísať závet?

Najvhodnejšou formou je závet spísaný formou notárskej zápisnice. Notár ako najlepší odborník na dedenie, pomôže nájsť riešenie, ktoré je optimálne pre závetcu a pre tie osoby, ktoré by mali po ňom dediť, ideálne je sa k notárovi objednať na konzultáciu, kde notár s klientom prejde predstavy závetcu a zákonné možnosti pre spísanie závetu a poradí klientovi, ktorá z možností je v jeho konkrétnej situácii najvhodnejšia. Dôležité je nielen naplnenie vôle a zámeru závetcu ale aj to, aby obsah závetu korešpondoval so zákonnými obmedzeniami, napríklad čo sa týka povinného podielu potomkov a pod.
Závet môže závetca kedykoľvek zrušiť alebo zmeniť.
Závet spísaný vo forme notárskej zápisnice je najbezpečnejšou formou jeho zriadenia a to z viacerých dôvodov:
1. Notár ručí za to, že závet bude mať všetky zákonom vyžadované formálne aj obsahové náležitosti, notár teda ručí za právnu kvalitu ním vyhotovených listín.
2. Notár ručí za to, že závet bude korešpondovať s právnym poriadkom.
3. Notár v závete konštatuje, že osoba je spôsobilá na právne úkony, garantuje to, že sa presvedčil, že je miestne a časovo orientovaná, úkon pochopila a schválila ho a následne osobne podpísala.
4. Závet ostane nemenený a k jeho obsahu sa nedostanú nepovolané osoby, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť dedičské konania, napr. závet zatajiť alebo zničiť.
5. Závet sa nestratí, po smrti závetcu sa vždy nájde, pretože je urobený vo forme notárskej zápisnice a registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov.
6. V budúcom možnom spore o platnosť závetu sa tak závetní dedičia vyhnú sporom ohľadom toho, či závet skutočne podpísal závetca, či prejavil svoju vôľu slobodne, vážne a podobne.
V dedičských konaniach sa často stáva, že predložený závet, ktorý nie spísaný vo forme notárskej zápisnice, je neplatný z rôznych dôvodov, najčastejšie chýba dátum závetu, obsah je nečitateľný, vlastnoručný závet nepísala osoba závetcu, ale iná osoba a závetca ho len podpísal a pod.

13/07/2025

Čo ak niekto na dedičskom konaní zamlčí oprávneného dediča?

Ak sa po skončení konania o dedičstve zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný ako ten, kto majetok po poručiteľovi nadobudol, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má.
Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

12/07/2025

Ako prebieha dedičské konanie – čo všetko potrebujú príbuzní zosnulého dokladovať?

Súdny komisár ešte predtým, ako predvolá osobu znalú pomerov poručiteľa, vykoná aj šetrenie v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v ňom evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení, vyhlásenie o voľbe práva alebo odvolanie týchto úkonov, a u ktorého notára je takáto listina uložená. Následne dožiada tohto notára o zaslanie osvedčenej kópie tejto listiny na účely dedičského konania.
Centrálny informačný systém Notárskej komory SR je prepojený na viaceré evidencie a registre, cez ktoré súdny komisár ešte pred vypočutím osoby znalej pomerov poručiteľa, získava informácie o dedičoch a majetku, prípadne dlhoch poručiteľa. Získavanie informácií z týchto registrov výrazne urýchľuje celý priebeh predbežného vyšetrenia. Z registra fyzických osôb získava notár ako súdny komisár informácie o dedičoch poručiteľa, najmä meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, stav, dátum úmrtia, dátum uzavretia sobášu, dátum zániku manželstva, miesto narodenia, doklady totožnosti, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z katastra nehnuteľností získava súdny komisár informácie o nehnuteľnom majetku poručiteľa. Z elektronického systému bánk získava súdny komisár informácie o bankových produktoch poručiteľa, najmä o účtoch, o vkladných knižkách, o podielových fondoch v správcovských spoločnostiach. Z registra právnických osôb získava súdny komisár informácie, či mal poručiteľ obchodný podiel v obchodných spoločnostiach, družstve alebo živnostenské oprávnenie. Z informačného systému Sociálnej poisťovne získava súdny komisár informácie o preplatkoch a nedoplatkoch na sociálnom poistení poručiteľa. Z informačného systému zdravotných poisťovní získava súdny komisár informácie o preplatkoch a nedoplatkoch na zdravotnom poistení poručiteľa. Z informačného systému Policajného zboru získava súdny komisár informácie z evidencie vozidiel. Z centrálneho registra exekúcií získava súdny komisár informácie o prípadných exekučných konaniach poručiteľa. Z obchodného vestníka v časti konkurzy a reštrukturalizácie získava súdny komisár informácie o prípadnom konkurze alebo reštrukturalizácii poručiteľa.
Po predbežnom vyšetrení súdny komisár podľa potreby a vlastného uváženia pokračuje v ďalšom zisťovaní jednak v súčinnosti s ostatnými dedičmi, inými účastníkmi konania, prípadne inými príbuznými poručiteľa, ako aj s orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy, inými fyzickými a právnickými osobami. Súdny komisár môže vykonávať šetrenie aj prostredníctvom dožiadaní a výziev adresovaných príslušným inštitúciám. Súdny komisár si okrem informácií vyžiadava aj listiny (napr. zakladateľské dokumenty, účtovné závierky) zo zbierky listín príslušných verejných registrov. Ak sú predmetom dedičstva cenné papiere evidované v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, vykoná notár dožiadanie na Centrálny depozitár cenných papierov SR. Ak je predmetom dedičstva obchodný podiel poručiteľa, môže vykonať notár dožiadanie na príslušný obchodný register. Stav dlhov zaťažujúcich dedičstvo sa spravidla zisťuje z údajov dedičov, z časti C listu vlastníctva, prihlášok veriteľov, prípadne dožiadaním u známych veriteľov.

11/07/2025

Musia sa dedičia ohlásiť notárovi sami, alebo ich notár vyzve?

Súd začne konanie vždy po úmrtí osoby alebo jej vyhlásení za mŕtvu tzv. zásada oficiality. V dedičskom konaní platí aj tzv. vyšetrovacia zásada, teda notár ako súdny komisár musí všetkými možnými zákonnými spôsobmi zisťovať okruh dedičov, samozrejme aj za ich pomoci. Keď zomrie osoba, príslušná matrika vydáva tzv. úmrtný list a zasiela ho príslušnému súdu. Následne súd poverí v tejto dedičskej veci notára ako súdneho komisára podľa rozvrhu práce tohto súdu a tento notár si predvolá na tzv. predbežné vyšetrenie osobu, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa – táto osoba je uvedená v úmrtnom liste.

06/07/2025

Dedičské konanie prebieha u notára. Môžem si notára dedič sám vybrať?

Nie. Dedičské konanie síce prebieha u notára ale na dedičské konanie je príslušný okresný súd (v Bratislave a v Košiciach je to mestský súd), v obvode ktorého mal zosnulý posledný trvalý pobyt. Trvalý pobyt je adresa spravidla v mieste stáleho bydliska občana na území Slovenskej republiky, ktorú má občan uvedenú v Registri obyvateľov SR.
Miestom trvalého pobytu dieťaťa v čase jeho narodenia je miesto trvalého pobytu jeho matky. Občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený a nemá sa kam prihlásiť na trvalý pobyt, môže sa prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava.
Ak poručiteľ nemal trvalý pobyt na území SR, určuje sa miestna príslušnosť súdu, v ktorého obvode je poručiteľov majetok. V prípade nehnuteľností sa miestne príslušný súd bude zisťovať bez väčších ťažkostí z údajov z katastra nehnuteľností. Pri hnuteľných veciach to bude miesto, kde sa konkrétna vec nachádzala v čase smrti poručiteľa. Ak by sa napríklad jeho zbierka obrazov nachádzala v galérii, bude sa miestna príslušnosť určovať podľa miesta, kde sa galéria (a teda aj zbierka obrazov) nachádza, nie podľa sídla, ktoré má galéria zapísané v príslušnom registri. V prípade autorských práv možno považovať za toto miesto sídlo organizácie kolektívnej správy práv, ktorá dané práva spravuje. V prípade pohľadávok možno za toto miesto považovať miesto trvalého pobytu alebo sídla dlžníka.
V prípade, že sa majetok poručiteľa nachádza v obvode viacerých súdov, je príslušný na konanie ten súd, ktorý prvý začal konať.
Ak poručiteľ nemal trvalý pobyt na území SR a ani nie je možné zistiť miesto, kde sa nachádza majetok poručiteľa, je miestna príslušnosť daná miestom, kde poručiteľ zomrel (napr. adresa nemocnice). Ak poručiteľ zomrel v dopravnom prostriedku, je miestom úmrtia miesto, kde bol vyložený z dopravného prostriedku. Ak nie je miesto úmrtia známe, považuje sa zaň miesto, kde bol poručiteľ nájdený. Miesto úmrtia alebo nájdenia poručiteľa je uvedené v knihe úmrtí, ktorá je súčasťou matriky, pričom na súd sa zasiela úradný výpis z knihy úmrtí, tzv. úmrtný list obsahujúci tento údaj.
Následne príslušný súd poverí na dedičské konanie notára, ktorý má sídlo v obvode tohto súdu, nie však podľa vlastnej úvahy ale podľa rozvrhu práce, rovnako ako poveruje sudcu.

05/07/2025

Je možné viesť dedičské konanie aj u iného notára ako mi je pridelený? Napríklad ak nemám peniaze na dopravu k pridelenému notárovi alebo ak som staršia osoba, ktorá má problém cestovať?

Z dôvodu vhodnosti je možné delegovať vec inému ako miestne príslušnému súdu tej istej inštancie. Návrh na delegovanie veci z dôvodu vhodnosti môže iniciovať aj notár ako súdny komisár. O prikázaní veci z dôvodu vhodnosti rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať.
Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú či finančnú. Vzhľadom na to, že prikázanie veci je výnimka zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje príslušný súd, musí mať dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Dôvod prekonania väčšej vzdialenosti sa nepovažuje za dôvod vykazujúci charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností (napr. ak dedič žije dlhodobo v zahraničí), či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na súd sú skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu.

05/04/2025

máme novú webstránku

snaží sa vyriešiť každý Váš problém, prísna ale spravodlivá, perfekcionistka, odborníčka na legislatívu, odolná voči stresu

29/01/2025

https://www.podnikajte.sk/obchodne-pravo/zmeny-v-obchodnom-registri-cez-notara-od-1-1-2025

Notári majú širšie kompetencie v zápisoch do obchodného registra. Čo u nich vybavíte, ako postupovať a aké sú náklady, priblížila Katarína Valová z Prezídia Notárskej komory SR.

25/01/2025

Ešte stále Slováci neradi spisujú závet? Prevládajú u nich predsudky?

Neviem sa vyjadriť k tomu, či neradi spisujú závet ale ak sa pýtate na to, či sa v dedičských konaniach často vyskytujú závety tak nie, aj keď ich počet pomaly stúpa.
Na tomto mieste by som chcela apelovať na ľudí, aby spisovali závety, teda vyporiadali dedičstvo ešte za života, keď sú pri plnej sile a nie až keď sú „na smrteľnej posteli“, teda častokrát už nie sú spôsobilí zriadiť závet. Považujem za zodpovedné zriadiť závet už v čase, keď nadobudnem nejaký majetok. Za úplnú nevyhnutnosť to považujem v prípade, ak závetca nemá žiadnu rodinu ani žiadnu spolužijúcu osobu. Vtedy môže napísať závet v prospech akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, najčastejšie to býva v prospech kamaráta alebo kamarátky, cirkvi alebo domova dôchodcov. Ak závet za života nespíše, všetok jeho majetok nadobudne štát ako odúmrť.
Najrozšírenejším a najbezpečnejším závetom je závet zriadený vo forme notárskej zápisnice. Ak ide o maloletých starších ako 15 rokov, pre zriadenie závetu je prípustná jedine forma notárskej zápisnice. Na spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice je príslušný ktorýkoľvek notár bez ohľadu na to, kde má závetca trvalý pobyt. Notár je profesionálnym právnikom, ktorý je odborníkom práve na dedičské právo keďže mu štát zveril viesť dedičské konania. Notár má so závetmi najviac skúseností, denne prejednáva dedičstvá ako súdny komisár poverený súdom a je preto „špecialistom“ na dedičské právo.
Ďalším nemenej dôležitým argumentom, prečo spísať závet u notára je to, že notár spisuje právne úkony (a teda aj závet) vo forme notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou. Aj právnici častokrát nedoceňujú význam verejnej listiny. Notárska zápisnica ako verejná listina je zásadne platná, dôkazne bremeno v konaní o jej neplatnosti bude znášať ten, kto tvrdí opak.
Obrovskou výhodou notárskeho závetu je tiež to, že bezprostredne po podpísaní notárskej zápisnice, sa notárska zápisnica zaregistruje do Notárskeho centrálneho registra závetov. Závet spísaný notárom sa preto stratiť alebo zničiť nemôže. Ak je teda závet spísaný vo forme notárskej zápisnice, poručiteľ má istotu, že v prípade jeho smrti sa na túto listinu v dedičskom konaní bude prihliadať, na rozdiel od prípadu, keď má napríklad závet vo svojom byte a hrozí jeho zatajenie alebo zničenie osobou, ktorej jeho obsah nebude vyhovovať. Prostredníctvom Notárskeho centrálneho registra závetov sa zabezpečuje ochrana súkromia závetcu v takej miere, aby sa informácie o vôli závetcu nakladať so svojím majetkom pre prípad smrti nestali známymi skôr, ako dôjde k vyhláseniu závetu. Preto údaje evidované v tomto registri požívajú osobitnú ochranu pred zneužitím a ich neoprávneným zverejnením.
Notársky centrálny register závetov umožňuje notárovi ako súdnemu komisárovi poverenému na vykonanie úkonov v dedičskom konaní, vykonať lustráciu v Notárskom centrálnom registri závetov za účelom zistenia, či poručiteľ zanechal závet. Vylustrovaný závet si súdny komisár bezodkladne vyžiada od notára, ktorý ho spísal.

25/01/2025

Sú spory pri dedičskom konaní časté? Čo ich spôsobuje?

Dedičské konanie má notár ako súdny komisár skončiť spravidla na jedinom pojednávaní a to bez ohľadu na to, či dôjde k dohode dedičov alebo nie. Preto má byť notár na pojednávanie pripravený tak, aby rozhodol o rozdelení dedičstva v prípade, ak sa dedičia nedohodnú. Samotné nedosiahnutie dohody dedičov o rozdelení majetku, nie je zákonným dôvodom na odročenie pojednávania. Ak dedičia, alebo niektorý z nich, nesúhlasia s rozdelením dedičstva, môžu podať proti rozhodnutiu súdneho komisára odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Výnimkou nie sú ani situácie, keď sú medzi jednotlivými dedičmi alebo niektorými z nich, spory o dedičské právo, ktoré môžu vzniknúť v priebehu konania o dedičstve alebo po jeho skončení. V konaní o dedičstve vzniká spor o dedičské právo, ak niekto tvrdí, že je dedičom, a tým popiera dedičské právo toho, koho na základe výsledkov doterajšieho konania považuje za dediča dedičský súd (notár ako súdny komisár).
Ak ide o spor právny, teda o posúdenie správnej aplikácie právneho predpisu, tento posúdi a rozhodne notár v rámci dedičského konania (právny spor). Ak ide o skutkový spor, musí súdny komisár dedičské konanie prerušiť, odkázať dediča (dedičov) na podanie žaloby na súd a vyčkať na skončenie tohto sporového súdneho konania, čo môže trvať aj niekoľko rokov. Z dôvodu predchádzania týmto zdĺhavým konaniam sa dedičia spravidla snažia dohodnúť o dedičskom práve, a preto spory o dedičské právo založené na skutkových tvrdeniach bývajú skôr ojedinelé.
Ak už ale bolo dedičstvo prejednané, oprávnený dedič má právo na vydanie dedičstva od toho, komu bolo dedičstvo potvrdené. Ak účastníci právneho vzťahu nevyriešia vec pokonávkou (dohodou), oprávnený dedič uplatňuje svoje právo žalobou v sporovom konaní. V takom prípade ide o spor o dedičské právo prebiehajúci po skončení konania o dedičstve. Právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva podlieha premlčaniu. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
Pre určenie procesného postupu v prípade sporu o dedičské právo vo vzťahu ku konkrétnemu majetku je rozhodujúce, či už bol tento majetok ako dedičstvo prejednaný. Príklad: Po potvrdení dedičstva jedinému dedičovi zo zákona vyjde najavo, že poručiteľ zanechal závet. Závetný dedič uplatní právo na vydanie dedičstva žalobou k tým veciam, ktoré boli ako dedičstvo prejednané. Ak však existujú veci, ktoré ako dedičstvo prejednané neboli (v konaní o dedičstve neboli zistené), uplatní závetný dedič svoje dedičské právo k týmto veciam tak, že podá návrh na dodatočné konania o dedičstve. V dodatočnom konaní o dedičstve sa vyrieši aj jeho spor o dedičské právo s dedičom zo zákona.

25/10/2024

Ako prebieha zápis notárom do Obchodného registra a v čom je rozdiel oproti zápisu súdom?

Registráciu notár vykoná na základe registračnej žiadosti, čo je obdoba návrhu pri registrácii vykonávanej súdmi. Registračná žiadosť môže byť ústna ale aj písomná, môže byť podaná notárovi akoukoľvek formou, teda osobne alebo elektronickou komunikáciou či už emailom alebo do dátovej schránky notára, čo má byť výhodou oproti formálnejšiemu procesu na súde. Stačí ak z nej bude zrejmé kto ju podáva, ktorému notárovi je určená, a že sa požaduje vykonanie registrácie v súlade s prílohami registračnej žiadosti. Kladie sa dôraz na neformálnosť vzťahu notár – žiadateľ, preto sa aj komunikácia predpokladá formou buď osobného stretnutia, mailu alebo telefonicky tak, ako pri iných úkonoch notárskej činnosti. Pri podaní žiadosti advokátom bude preferovaným komunikačným kanálom na doručovanie registračných žiadostí ústredný portál www.slovensko.sk.
Požiadavka Ministerstva spravodlivosti SR bola využiť doterajšie návrhové formuláre pre zápis do Obchodného registra aj pri registrácii notármi. Ministerstvo to zabezpečilo tak, že jednou z obligatórnych príloh registračnej žiadosti bude práve elektronický formulár určený na podávanie návrhu na registráciu v rovnakej forme a podobe ako ten, ktorý sa podáva na registrový súd. Ďalšou obligatórnou prílohou registračnej žiadosti je elektronická podoba listín v rovnakej forme ako sa podávajú na registrový súd. V prípade, ak je navrhovateľ zastúpený, je obligatórnou prílohou registračnej žiadosti aj elektronická podoba plnomocenstva alebo iného elektronického dokumentu, podľa ktorého je zástupca navrhovateľa oprávnený konať v jeho mene.
Rovnako ako doteraz postačuje, keď sú prílohy naskenované a podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom navrhovateľa alebo jeho oprávneného zástupcu alebo priamo podpísané kvalifikovaným podpisom zakladateľa a ostatných zákonom určených osôb. Takže ani v tomto sa nič oproti doterajšiemu postupu nemení.