Inštitút digitálnych a regionálnych politík

Inštitút digitálnych a regionálnych politík Inštitút digitálnych a regionálnych politík (IDRP) je analytickou jednotkou MIRRI SR

📊 Ukazovateľ regionálneho rozvoja nachádza využitie aj v zdravotníctveMinulý rok sme vytvorili metodiku výpočtu komplexn...
03/09/2026

📊 Ukazovateľ regionálneho rozvoja nachádza využitie aj v zdravotníctve

Minulý rok sme vytvorili metodiku výpočtu komplexného ukazovateľa regionálneho rozvoja, ktorý každoročne aktualizujeme na základe najnovších dostupných údajov. Ukazovateľ objektívne zachytáva rozdiely medzi okresmi na základe údajov zo sociálno-ekonomickej a demografickej oblasti, ako aj z oblasti prístupu k verejnej infraštruktúre a základným službám. Podľa jeho výsledkov sa určujú prioritné okresy, do ktorých smeruje adresná podpora prostredníctvom regionálneho príspevku.

Ukazovateľ dnes nachádza uplatnenie aj v ďalšej oblasti verejnej politiky. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ho prebralo do metodiky zonácie všeobecných nemocníc. V kombinácii s demografickými ukazovateľmi, produkciou nemocníc a ich spádovými oblasťami sa využíva pri identifikácii okresov s najvyššou potrebou kompenzácie. V roku 2026 bude toto využitie metodiky implementované ako pilotný program, ktorého cieľom je jeho efektívne testovanie.

Teší nás, že nástroj vytvorený pre potreby regionálnej politiky nachádza uplatnenie aj pri nastavovaní opatrení v zdravotníctve. Je to praktický príklad toho, ako možno prepájať dáta naprieč štátnou správou a využívať ich pri tvorbe adresnejších a lepšie zacielených verejných politík.

🧩 Zároveň je to pre nás dôležitá spätná väzba: ukazuje, že metodika nie je iba formálnym dokumentom, ale použiteľným analytickým nástrojom, ktorý môže nachádzať uplatnenie aj v ďalších oblastiach fungovania štátu.

🔗https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/32165/1

📢 AKÉ SÚ ODPORÚČANIA PRE EFEKTÍVNE ČERPANIE EUROFONDOV?Pri eurofondoch nerozhoduje iba, koľko prostriedkov Slovensko vyč...
02/09/2026

📢 AKÉ SÚ ODPORÚČANIA PRE EFEKTÍVNE ČERPANIE EUROFONDOV?

Pri eurofondoch nerozhoduje iba, koľko prostriedkov Slovensko vyčerpá, ale aj kedy a ako efektívne ich dokáže investovať. Plynulé a včasné investovanie môže podporiť ich makroekonomické účinky, zatiaľ čo oneskorenia a koncentrácia čerpania do záveru obdobia môžu ich prínos oslabovať.

IDRP vo svojom analytickom komentári prináša odporúčania pre efektívne čerpanie eurofondov:

✅ Čerpať plynulo – plniť záväzky čerpania priebežne počas celého programového obdobia a neodkladať významnú časť čerpania na jeho záver.
✅ Predchádzať náporu na konci obdobia – vysoká koncentrácia čerpania v posledných rokoch zvyšuje nároky na prijímateľov aj implementačné štruktúry.
✅ Mať pripravené projekty – posilniť projektovú pripravenosť a administratívne kapacity, aby sa investície mohli realizovať včas.
✅ Posilňovať absorpčnú kapacitu – na úrovni riadiacich orgánov, prijímateľov aj regiónov a obmedzovať tak implementačné oneskorenia.
✅ Nesledovať iba objem čerpania – dôležité je hodnotiť aj to, ako sa investované prostriedky premietajú do reálnej ekonomickej aktivity a hospodárskeho rastu.
✅ Zohľadňovať potreby regiónov – pri nastavovaní podpory reflektovať rozdielnu absorpčnú kapacitu, špecifiká a rozvojový potenciál jednotlivých území.
✅ Lepšie koordinovať zdroje financovania – eurofondy prepájať s ďalšími nástrojmi verejnej podpory tak, aby sa vzájomne dopĺňali a maximalizoval sa ich spoločný efekt.

👉 Celý komentár si môžete prečítať tu:
https://mirri.gov.sk/ministerstvo/institut-digitalnych-a-regionalnych-politik/vystupy/regionalny-rozvoj/

📈 AKO EUROFONDY PODPORUJÚ SLOVENSKÚ EKONOMIKU?Podľa modelových odhadov IDRP je efekt eurofondov na ekonomiku dlhodobejší...
01/09/2026

📈 AKO EUROFONDY PODPORUJÚ SLOVENSKÚ EKONOMIKU?

Podľa modelových odhadov IDRP je efekt eurofondov na ekonomiku dlhodobejší, než by sa čakalo. Verejné investície financované z eurofondov sa v ekonomike postupne kumulujú a ich vplyv pretrváva niekoľko rokov. Jednotlivé investičné impulzy sa tak v čase prekrývajú a spoločne posilňujú ekonomickú výkonnosť Slovenska.

💶 Čísla hovoria jasne:
Pri efektívnom čerpaní dosahuje modelovaný efekt eurofondov na reálne HDP:
• 876,9 mil. eur v roku 2025
• až 1,45 mld. eur v roku 2030
To zodpovedá približne 1,27 % reálneho HDP v roku 2030.

✅ Najdôležitejšie zistenie? Počas celého sledovaného obdobia zostáva reálne HDP v základnom scenári vyššie, než by bolo bez čerpania eurofondov.

💡 Efektívnosť a načasovanie čerpania rozhodujú o tom, či eurofondy skutočne naštartujú hospodársky rast, alebo zostanú len číslom v štatistikách.

👉 Celý komentár si môžete prečítať tu:
https://mirri.gov.sk/ministerstvo/institut-digitalnych-a-regionalnych-politik/vystupy/regionalny-rozvoj/

📢 NOVÝ ANALYTICKÝ KOMENTÁR IDRPAko reálne ovplyvňujú eurofondy slovenskú ekonomiku? IDRP na to hľadal odpoveď v novom an...
26/08/2026

📢 NOVÝ ANALYTICKÝ KOMENTÁR IDRP

Ako reálne ovplyvňujú eurofondy slovenskú ekonomiku? IDRP na to hľadal odpoveď v novom analytickom komentári „Efektívne eurofondy – motor hospodárskeho rozvoja Slovenska“.

📊 Pozreli sme sa na to, ako sa investície financované z fondov EÚ prostredníctvom multiplikačných efektov premietajú do úrovne a rastu slovenského HDP a prečo pri eurofondoch nezáleží iba na ich objeme, ale aj na efektívnosti a načasovaní čerpania.

👉 Celý komentár si môžete prečítať tu:
https://mirri.gov.sk/ministerstvo/institut-digitalnych-a-regionalnych-politik/vystupy/regionalny-rozvoj/

📊 Hodnotenie Európskej komisie ukazuje, že digitálna transformácia Slovenska napreduje, no jej ďalší úspech bude menej z...
12/08/2026

📊 Hodnotenie Európskej komisie ukazuje, že digitálna transformácia Slovenska napreduje, no jej ďalší úspech bude menej závisieť od technológií a viac od ľudí, inovácií a kvality verejných investícií.

Hlavným posolstvom hodnotenia Európskej komisie je, že Slovensko sa v digitálnej transformácii posúva vpred, avšak tempo a dopady na ekonomiku stále limitujú štrukturálne problémy v oblasti ľudského kapitálu, inovácií a využívania pokročilých technológií. Komisia pozitívne hodnotí rast digitalizácie malých a stredných podnikov, zvyšovanie využívania umelej inteligencie a dátovej analytiky či vysokú úroveň základných digitálnych zručností medzi mladými ľuďmi. Zároveň však konštatuje, že slovenské podniky naďalej zaostávajú za priemerom EÚ v adopcii pokročilých digitálnych technológií a krajina disponuje iba obmedzeným startupovým a scale-upovým ekosystémom.

Za jednu z najvýznamnejších bariér digitálnej transformácie považuje Európska komisia nedostatok digitálnych zručností v populácii a pretrvávajúci deficit IKT odborníkov. Osobitne upozorňuje na slabšie výsledky starších a znevýhodnených skupín obyvateľstva, čo naznačuje, že digitálna transformácia nie je iba technologickou, ale aj sociálnou a vzdelávacou výzvou. Komisia preto odporúča posilňovať digitálne vzdelávanie v celom školskom systéme, rozširovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a podporovať prípravu nových IKT špecialistov.

V oblasti infraštruktúry Slovensko dosiahlo významný pokrok pri budovaní pevných a mobilných sietí, no naďalej pretrvávajú územné rozdiely v prístupe ku kvalitnému pripojeniu. Komisia explicitne poukazuje na nízke pokrytie vidieckych oblastí gigabitovými sieťami a odporúča pokračovať v investíciách so zameraním na menej obslúžené územia. Ide o jedno z mála zistení v správe, ktoré má priamy regionálny rozmer a naznačuje, že digitálna konektivita zostáva významným faktorom územnej konkurencieschopnosti.

Pri hodnotení verejnej správy Komisia uvádza, že digitalizácia služieb napreduje, no ďalej je potrebné zlepšovať ich používateľskú prívetivosť, interoperabilitu, transparentnosť a reálne využívanie občanmi a podnikmi. Pozornosť sa tak postupne presúva od samotnej dostupnosti elektronických služieb k ich kvalite a praktickému prínosu pre používateľov.

Strategicky významná je aj investičná dimenzia hodnotenia. Slovenská národná roadmapa Digitálnej dekády obsahuje 127 opatrení v celkovej hodnote 2,26 miliardy eur, čo predstavuje približne 1,74 % HDP. Európska komisia zároveň upozorňuje, že až 72 % opatrení a verejného financovania tejto roadmapy je naviazaných na obdobie do konca roku 2026.

To otvára novú otázku ďalšej fázy digitálnej transformácie Slovenska. Ak bolo doterajšie obdobie charakteristické predovšetkým realizáciou investícií, je možné, po roku 2026 sa bude čoraz viac hodnotiť ich schopnosť prinášať dlhodobé výsledky. Kľúčovou témou tak nemusí byť iba rozsah investícií do digitalizácie, ale aj to, do akej miery sa premietnu do očakávaných výsledkov a dopadov, ako napríklad do rastu produktivity, konkurencieschopnosti podnikov, kvality verejných služieb, či znižovania regionálnych rozdielov.

Zdroj: Európska komisia – Slovakia’s 2026 Digital Decade Country Report. https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/factpages/slovakias-2026-digital-decade-country-report

Poznámka: Hodnotenie EK sleduje pokrok Slovenska prostredníctvom súboru indikátorov Digitálnej dekády v štyroch oblastiach: digitálne zručnosti, digitálna infraštruktúra, digitálna transformácia podnikov a digitálne verejné služby. Väčšina hodnôt v správe je za rok 2025, pri časti indikátorov sú posledné dostupné údaje za roky 2024, resp. 2023.

Letné obdobie a vysoké teploty opäť pripomínajú, akú dôležitú úlohu zohráva krajina okolo nás.V súvislosti s aktuálnymi ...
03/08/2026

Letné obdobie a vysoké teploty opäť pripomínajú, akú dôležitú úlohu zohráva krajina okolo nás.

V súvislosti s aktuálnymi horúčavami sme sa na IDRP pozreli na to, ako je na Slovensku rozložené územie krajiny v jednotlivých regiónoch a čo to môže znamenať z pohľadu klimatickej odolnosti regiónov. Podiel lesov, poľnohospodárskej pôdy, zastavaných plôch či vodných prvkov totiž ovplyvňuje, ako sa krajina prehrieva, ako dokáže zadržiavať vodu a ako reaguje na extrémne letné teploty.

📊 Údaje Štatistického úradu SR za rok 2025 ukazujú, že jednotlivé kraje majú z tohto pohľadu odlišné prirodzené predpoklady.

Žilinský, Prešovský a Banskobystrický kraj patria medzi najlesnatejšie regióny Slovenska. Lesné ekosystémy pomáhajú regulovať mikroklímu, zadržiavať vodu a zmierňovať prehrievanie krajiny.

Nitriansky a Trnavský kraj majú naopak najvyšší podiel poľnohospodárskej pôdy. Takáto krajina je kľúčová pre produkciu potravín, no počas dlhších období horúčav a sucha môže čeliť vyššiemu tlaku na vodný režim aj poľnohospodársku produkciu.

Trnavský kraj má najvyšší podiel vodných plôch (3,9 %), nasleduje Bratislavský (2,8 %) a Nitriansky kraj (2,5 %). Hoci vodné plochy zaberajú vo všetkých krajoch len malú časť územia, významne prispievajú k ochladzovaniu prostredia, zadržiavaniu vody a zvyšovaniu odolnosti krajiny voči extrémnym prejavom počasia.

Bratislavský kraj má spomedzi všetkých krajov najvyšší podiel zastavaných plôch. Zastavané a nepriepustné povrchy prispievajú k vzniku mestských tepelných ostrovov, preto Európska environmentálna agentúra (EEA) dlhodobo zdôrazňuje význam zelenej infraštruktúry, vodných prvkov a premysleného územného plánovania pri adaptácii miest na meniacu sa klímu.

Rozdielna štruktúra krajiny znamená, že univerzálne riešenia nemusia prinášať rovnaký efekt vo všetkých regiónoch. Plánovanie investícií by preto malo vychádzať z konkrétnych územných podmienok a potrieb jednotlivých krajov.

Kvalitné regionálne údaje pomáhajú identifikovať, kde je potrebné posilniť zelenú infraštruktúru, podporiť zadržiavanie vody v krajine alebo zmierniť prehrievanie zastavaných území. Lepšie poznanie regionálnych rozdielov tak prispieva k efektívnejšiemu plánovaniu verejných politík aj využívaniu verejných financií.

📌 Zdroje:
Štatistický úrad SR, DataCube – Výmera územia, využitie pôdy – SR–oblasť–kraj–okres–obec (pl5001rr): https://datacube.statistics.sk/ #!/view/sk/VBD_SK_WIN/pl5001rr/v_pl5001rr_00_00_00_sk
European Environment Agency (EEA), Climate-ADAPT – Urban adaptation: https://climate-adapt.eea.europa.eu/en/eu-adaptation-policy/sector-policies/urban

☀️ Regionálne rozdiely vo vybraných ukazovateľoch rekreácie a voľného času Ako sa líšia slovenské regióny z pohľadu podm...
17/07/2026

☀️ Regionálne rozdiely vo vybraných ukazovateľoch rekreácie a voľného času

Ako sa líšia slovenské regióny z pohľadu podmienok pre rekreáciu a trávenie voľného času? Regionálne rozdiely sú výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – od ekonomickej výkonnosti, dopravnej a technickej infraštruktúry či sociálnych charakteristík obyvateľstva až po prírodné podmienky a vybavenosť územia. Dáta pomáhajú lepšie porozumieť týmto rozdielom a identifikovať špecifiká jednotlivých regiónov.

📊 Na IDRP sme sa pri príležitosti letného obdobia pozreli na tri ukazovatele, ktoré môžu prispievať k vytváraniu podmienok pre rekreáciu a voľnočasové aktivity v regiónoch Slovenska – hustotu cykloturistických trás, hustotu ubytovacích zariadení a priemernú dĺžku pobytu návštevníkov. Cieľom bolo priblížiť regionálne rozdiely vo vybraných oblastiach.

Dáta poukazujú na výrazné regionálne rozdiely. Hustota cykloturistických trás sa pohybuje od 21 km na 100 km² v Prešovskom kraji po takmer 62 km na 100 km² v Bratislavskom kraji. Rozdiely vidieť aj v rekreačnej infraštruktúre. Hustota ubytovacích zariadení dosahuje v Žilinskom kraji 25,1 zariadenia na 100 km², zatiaľ čo v Nitrianskom kraji je to 7,2 zariadenia na 100 km². Priemerná dĺžka pobytu návštevníkov sa pohybuje od 1,9 noci v Bratislavskom kraji do 3,5 noci v Trenčianskom kraji.

Z porovnania vyplýva, že žiadny región nedosahuje najvyššie hodnoty vo všetkých sledovaných ukazovateľoch. Kraj s najvyššou hustotou cykloturistických trás nemusí disponovať najvyššou ubytovacou kapacitou a región s najvyššou hustotou ubytovacích zariadení zároveň nedosahuje najdlhšiu priemernú dĺžku pobytu návštevníkov. Jednoduché porovnanie krajov zároveň nenaznačuje jednoznačný vzťah medzi hustejšou sieťou cykloturistických trás a dlhšou priemernou dĺžkou pobytu návštevníkov.

👉 Letné obdobie je vhodnou príležitosťou pozrieť sa na regióny aj cez menej tradičné ukazovatele. Aj prepájanie údajov z rôznych oblastí môže priniesť nový pohľad na regionálne rozdiely a prispieť k lepšiemu porozumeniu špecifík jednotlivých regiónov.

Zdroje:
• Slovenský cykloklub (SCK): https://www.cykloklub.sk/evidencia-cykloturistickych-tras/
• Štatistický úrad SR – DataCube: https://datacube.statistics.sk/
• Slovakia Travel (na základe údajov ŠÚ SR):https://slovakiatravel.org/wp-content/uploads/2026/04/Navstevnici-v-ubytovacich-zariadeniach-CR-na-Slovensku-za-rok-2025_upd-04.pdf

🔑 Od hesiel po AI: IDRP na workshope o kybernetickej bezpečnosti V priebehu včerajšieho dňa sa kolegovia z IDRP zúčastni...
26/06/2026

🔑 Od hesiel po AI: IDRP na workshope o kybernetickej bezpečnosti

V priebehu včerajšieho dňa sa kolegovia z IDRP zúčastnili Workshopu kybernetickej bezpečnosti pre verejnú správu organizovaného MIRRI SR, ktorý priniesol množstvo praktických poznatkov využiteľných pri každodennej práci aj v bežnom živote.

O svoje skúsenosti a odporúčania sa podelili odborníci z MIRRI SR, vládnej jednotky CSIRT aj Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti (KCCKB). Predstavili aktuálne hrozby, najčastejšie chyby používateľov a praktické odporúčania na zvýšenie digitálnej bezpečnosti.

🤖 Zaujala nás najmä téma bezpečného využívania umelej inteligencie. AI sa stáva čoraz častejšou súčasťou pracovných procesov, no jej používanie si vyžaduje zodpovedný prístup – od ochrany citlivých údajov až po kritické overovanie jej výstupov.

Veľmi podnetná bola aj diskusia o politike hesiel a jednoduchých bezpečnostných návykoch. Patrí medzi ne napríklad opatrnosť pri skenovaní QR kódov na verejných miestach, ktoré môžu viesť na podvodné webové stránky alebo slúžiť na získanie citlivých údajov.

Praktickým tipom bolo aj využívanie verejne dostupných nástrojov. Napríklad prostredníctvom stránky https://haveibeenpwned.com/ si môže každý overiť, či sa jeho e-mailová adresa objavila v známom úniku dát. Užitočné boli aj tabuľky znázorňujúce, ako rýchlo je možné prelomiť heslo v závislosti od jeho dĺžky a zložitosti, ktoré môžu pomôcť pri tvorbe silnejších hesiel. Ako dĺžka a zložitosť hesla ovplyvňujú čas potrebný na jeho prelomenie, si môžete pozrieť aj na priloženej grafike.

📊 Workshop nám pripomenul, že kybernetická bezpečnosť nie je len témou pre IT odborníkov. V digitálnej dobe je zodpovedný prístup k práci s informáciami dôležitý pre každého z nás. Získané poznatky budú pre nás cenným prínosom pri bezpečnej práci s informáciami, zodpovednom využívaní moderných technológií a príprave kvalitných analytických výstupov.

📊 Ako dlho trvá proces od doručenia žiadosti o NFP po uzavretie zmluvy?Na IDRP sme sa pozreli na dáta z ITMS2021+ za Pro...
17/06/2026

📊 Ako dlho trvá proces od doručenia žiadosti o NFP po uzavretie zmluvy?

Na IDRP sme sa pozreli na dáta z ITMS2021+ za Program Slovensko 2021 - 2027 a analyzovali sme, ako dlho trvá proces od doručenia žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP) na riadiaci alebo sprostredkovateľský orgán (RO/SO) až po uzavretie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku (NFP). Výsledky ukazujú, že medzi jednotlivými rezortmi existujú výrazné rozdiely. 👇

Dĺžka procesu od doručenia ŽoNFP na RO/SO po uzavretie zmluvy o NFP v priemere trvá 146 pracovných dní, pričom medián je na úrovni 136 pracovných dní. Dĺžka konania sa výrazne líši naprieč rezortmi. Priemerné trvanie sa pohybuje od 105 pracovných dní na Ministerstve dopravy SR (MD SR) do 179 pracovných dní na Úrade vlády SR (ÚV SR), pričom medián dosahuje hodnoty od 101 do 229 pracovných dní. Rozdiel medzi najrýchlejším a najpomalším procesom predstavuje takmer 80 pracovných dní, čo naznačuje odlišnú náročnosť agendy, kapacitné možnosti alebo štruktúru podporovaných projektov.

➡️MIRRI SR: Z pohľadu počtu uzavretých zmlúv je najvýraznejším subjektom Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ktoré uzavrelo až 1 053 zmlúv, teda výrazne viac ako ostatné inštitúcie. Napriek tomuto vysokému objemu dosiahlo priemernú dĺžku procesu 126 pracovných dní a medián 113 pracovných dní, čo patrí medzi priaznivejšie výsledky. To naznačuje relatívne efektívne zvládnutie vysokého administratívneho zaťaženia a pravdepodobne aj vyššiu mieru štandardizácie procesov.

➡️ÚV SR: Druhý najvyšší počet uzavretých zmlúv eviduje ÚV SR (852 zmlúv), pričom zároveň vykazuje najdlhšiu priemernú dobu trvania procesu (182 pracovných dní). Zaujímavé však je, že medián dosahuje len 150 pracovných dní, čo naznačuje prítomnosť menšieho počtu výrazne zdĺhavých prípadov, ktoré zvyšujú priemernú hodnotu. Vysoký objem spracovávaných žiadostí mohol zároveň predstavovať významný faktor vplývajúci na dĺžku procesu.

➡️MŽP SR: Významný počet zmlúv uzavrelo aj Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) (771 zmlúv), pričom priemerná dĺžka procesu dosiahla 160 pracovných dní a medián 163 pracovných dní. Skutočnosť, že priemer a medián sú veľmi podobné, naznačuje pomerne rovnomerné rozloženie dĺžok procesov bez výrazných extrémov.

➡️MH SR & MV SR: Naopak, Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) uzavrelo iba 19 zmlúv, pričom vykazuje medián 229 pracovných dní, ktorý je najvyšší spomedzi všetkých sledovaných subjektov. Takýto výsledok môže súvisieť s vyššou komplexnosťou podporovaných projektov alebo s individuálnym charakterom posudzovaných prípadov. Podobná situácia je aj pri Ministerstve vnútra SR (MV SR), ktoré pri iba 6 uzavretých zmluvách dosiahlo priemer 120 dní a medián 149 dní. Pri takto nízkom počte prípadov môžu mať jednotlivé projekty významný vplyv na výsledné štatistiky.

➡️SIEA & MPSVaR SR: Relatívne vyvážené výsledky dosiahli Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) (453 zmlúv, priemer 137 dní, medián 129 dní) a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR) (341 zmlúv, priemer 121 dní, medián 133 dní), kde je viditeľná pomerne stabilná distribúcia dĺžok procesov aj pri vyššom počte uzatvorených zmlúv.

➡️MŠVVaM SR: Veľmi priaznivé výsledky vykazuje aj Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVaM SR), ktoré pri 139 uzavretých zmluvách dosiahlo priemer 114 dní a medián 115 dní, čo naznačuje vysokú konzistentnosť procesov.

➡️MD SR: Najkratšiu dĺžku procesu eviduje MD SR, ktoré pri 70 uzavretých zmluvách dosiahlo priemer 105 pracovných dní a medián 101 pracovných dní. Nízky rozdiel medzi oboma ukazovateľmi naznačuje stabilný a predvídateľný priebeh procesu kontrahovania.

📌 Výrazné rozdiely medzi jednotlivými RO/SO môžu byť spôsobené najmä rozdielnou komplexnosťou podporovaných projektov, rôznou kvalitou predkladaných žiadostí a potrebou ich dopĺňania, kapacitnými možnosťami jednotlivých orgánov, rozdielnym objemom spracovávaných žiadostí, ako aj odlišným nastavením interných schvaľovacích a kontrolných procesov.

Zároveň sa ukazuje, že vysoký počet uzavretých zmlúv nemusí automaticky viesť k dlhšiemu trvaniu procesu. Najlepším príkladom je MIRRI SR, ktoré napriek najvyššiemu počtu uzavretých zmlúv dosahuje časové ukazovatele lepšie než viaceré subjekty s výrazne nižším objemom kontrahovaných projektov. Môže to byť výsledok dobre pripravených projektov vrátane predschválených projektových zámerov.

Koľko stojí práca IT expertov pre štát?Na IDRP aktuálne pripravujeme aktualizáciu analýzy sadzieb IT profesií, do ktorej...
12/06/2026

Koľko stojí práca IT expertov pre štát?

Na IDRP aktuálne pripravujeme aktualizáciu analýzy sadzieb IT profesií, do ktorej budú zahrnuté aj zmluvy uzatvorené v roku 2025. Na jej spracovaní pracuje celý tím IDRP a výsledky plánujeme zverejniť v priebehu tohto leta.

🔎 V rámci aktualizácie aktuálne prechádzame takmer 500 zmlúv z Centrálneho registra zmlúv a vyhodnocujeme údaje o sadzbách IT odborníkov, aby sme priniesli čo najaktuálnejší pohľad na trh IT služieb vo verejnom sektore.

📊 Čo ukázala posledná aktualizácia? Na základe analýzy 291 zmlúv na nákup IT riešení a služieb v hodnote približne 1 miliardy eur vyplynulo, že referenčné sadzby IT profesií pri verejných zákazkách oproti predchádzajúcemu hodnoteniu v priemere klesli o 6 %. Zároveň sa však ukázalo, že vývoj nie je rovnaký pri všetkých pozíciách – kým niektoré profesie zaznamenali pokles, pri iných sadzby rástli.

Práve preto je dôležité tieto dáta pravidelne aktualizovať a sledovať, ako sa mení trh s IT službami.

Referenčný cenník následne pomáha verejným inštitúciám lepšie nastavovať rozpočty a obstarávania IT projektov.

🔗 Poslednú zverejnenú verziu analýzy nájdete tu:
https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2025/07/MD_rates_final_2025.pdf

Address

Pribinova 25
Bratislava
81109

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Inštitút digitálnych a regionálnych politík posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Organization

Send a message to Inštitút digitálnych a regionálnych politík:

Shortcuts

Share

Category