Občiansko-demokratická mládež, Bratislava (2026)

06/05/2026

PODCAST MESIACA:
Členka zahranično-politickej WG, Andrea Filová, tento mesiac odporúča podcast Conflicted - Bývalý džihádista Al-Káidy, z ktorého sa stal špión MI6, a bývalý mních, z ktorého sa stal filmár, boli priamo v centre konfliktov na Blízkom východe. Aimen Dean a Thomas Small spoločne na základe vlastných skúseností odhaľujú realitu vojny, fundamentalizmu a ich globálnych dôsledkov.

🔵V bulharských voľbách zvíťazila strana Progresívneho Bulharska, ktorá paradoxne zdieľa proruské postoje

V bulharských parlamentných voľbách drvivo zvíťazila novovzniknutá strana Progresívne Bulharsko, ktorú vedie bývalý prezident Rumen Radev. Podľa predbežných výsledkov po sčítaní takmer tretiny hlasov získala strana ohromujúcich 44,58 %, čím ďaleko za sebou zanechala tradičných politických hráčov (ČT24, 2026).

Prezident Radev, známy svojimi proruskými postojmi a kritikou vojenskej pomoci Ukrajine, dokázal osloviť voličov unavených z dlhoročnej politickej nestability a korupčných škandálov. Jeho hnutie sa profiluje ako sila, ktorá má priniesť poriadok a sociálne istoty, hoci kritici ho obviňujú z populizmu a snahy o posun krajiny smerom k autoritárstvu a mimo európske štruktúry (ČT24, 2026). Napriek jasnému víťazstvu však Radev čelí výzve pri zostavovaní stabilnej vlády. Ostatné parlamentné subjekty pred voľbami deklarovali neochotu spolupracovať s jeho stranou pre jej geopolitické smerovanie. Bulharsku tak aj po týchto voľbách hrozí pokračovanie politického chaosu, prípadne vytvorenie kontroverznej koalície, ktorá by mohla vyvolať obavy v Bruseli aj v rámci NATO. Analytici upozorňujú, že vysoký zisk Progresívneho Bulharska odráža hlbokú dezilúziu obyvateľstva, no zároveň predpovedajú, že krajinu čakajú búrlivé vyjednávania o budúcej podobe kabinetu (ČT24, 2026).

🔵Čiernu Horu delí iba krok od vstupu do Európskej únie

Koncom apríla sa v Podgorici uskutočnilo už 22. rokovanie komisie medzi Európskou úniou a vládou Čiernej Hory. Zástupca delegácie Európskej únie v Čiernej H**e, Riccardo Serri, poznamenal, že ide o historickú príležitosť ukončiť 14-ročný prístupový proces, ak krajina v najbližších mesiacoch implementuje posledné kľúčové reformy. Serri takisto zdôraznil, že prístupový proces by nebol úspešný bez zapojenia sa občianskej spoločnosti a jej podpory vstupu do Európskej únie. Zástupcovia Európskej únie taktiež vyzdvihli proeurópske smerovanie súčasnej čiernohorskej vlády a jej priamu podporu vstupu. Ako realistický termín vstupu Čiernej Hory do Európskej únie sa očakáva rok 2028. Ak by sa tak stalo, išlo by prvé rozšírenie únie po dlhých pätnástich rokoch od vstupu Chorvátska. Čierna Hora by sa tiež stala prvou krajinou západného Balkánu v Európskej únii, čo by výrazne podporilo integračný proces aj v susedných krajinách bývalej Juhoslávie. Ďalšími potenciálnymi kandidátmi v regióne pre vstup do Európskej únie v, ktorí pokročili najďalej v prístupových rokovaniach, sú Severné Macedónsko a Albánsko.

🔵Palestínska autorita minula 156 miliónov USD na platby teroristom

Na základe správy amerického ministerstva zahraničných vecí Palestínska autorita (ktorá spravuje časti Západného brehu pod palestínskou správou) pokračovala v programe platieb teroristom známym ako “Pay-for-slay” aj napriek opakovaným medzinárodným výzvam na ich zastavenie. Tento program finančne odmeňuje teroristov a ich rodiny za vykonanie teroristických útokov proti židovskému obyvateľstvu (nerozlišujú sa civilné a vojenské ciele).

Správa pokrýva aktivity do februára 2026 a ukazuje, že Palestínska autorita zaplatila 126 miliónov USD uväzneným aj prepusteným teroristom a ďalších 30 miliónov USD rodinám tých, ktorí boli zabití pri vykonávaní teroristických útokov.

Americké ministerstvo zaznamenalo, že napriek tomu, že Palestínska autorita zriadila novú agentúru sociálneho zabezpečenia s názvom Palestínska národná nadácia pre ekonomické posilnenie, táto ďalej slúži ako nástroj na vyplácanie rovnakých zakázaných platobných dávok. Americkí vyšetrovatelia zistili, že PA pokračuje v používaní oficiálnych kanálov na informovanie prepustených väzňov o administratívnom postupe potrebnom na vyzdvihnutie ich mesačných dávok.

Správa zdôrazňuje špecifické prípady vrátane niekoľkých teroristov prepustených vo výmenných dohodách v 2025, ktorým bola PA dlžná 1,5 milióna USD v nahromadených platbách. Napriek tvrdeniu o zmene politiky minister financií PA Estepan Salameh potvrdil vo februári 2026, že PA neopustila svoj záväzok tieto platby zaplatiť.

Okrem toho americké ministerstvo vyjadrilo pokračujúce obavy ohľadne podnecovania nenávisti v palestínskych učebniciach a verejného oslavovania prepustených militantov vysokými úradníkmi.

🔵Ozbrojené skupiny podnikajú útoky po celom Mali

Útoky sa začali približne okolo šiestej rannej hodiny (6:00 gmt). Hlavnými cieľmi bola Malijská vojenská základňa Kati neďaleko Bamaka a dom ministra obrany Sadia Camaru, ktorý bol podľa svedkov zasiahnutý a zničený. Tlačová agentúra AFP však uviedla, že Camara nebol v dome prítomný a bol v “bezpečí.” O deň neskôr, 26. apríla už rovnaká agentúra informovala o smrti ministra obrany Sadia Camaru.
Nepokoje prebiehali aj vo viacerých, najmenej piatich ďalších mestách v centrálnom a severnom Mali. V reakcii na nepokoje letisko v Bamaku pozastavilo lety a po celej krajine vstúpil do platnosti zákaz vychádzania.
EÚ odsúdila útoky a označila ich za akt terorizmu. Organizáca UNICEF zas uviedla, že je znepokojená správami o napadnutí škôl, čím bolo narušené právo na vzdelanie pre najmenej 300 detí, vyzvala na urgentnú ochranu civilnej infraštrukúry a na dodržiavanie záväzkov vypvývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva.
Krajina dlhodobo bojuje s povstaniami organizovanými najmä organizáciami blízkymi al-Káide a ISIS. Po vojenských prevratoch v rokoch 2020 a 2021 Mali prerušilo vzťahy s Francúzskom a OSN. Obranu nad krajinou tak namiesto mierových misií OSN a Francúzska prebrala ruská Wagnerova skupina (Africa Corps), ktorá svoju moc upevňovala aj v Burkine Faso a Nigery. Tieto tri krajiny v roku 2023 vytvorili spoločnú organizáciu AES (Aliancia štátov Sahelu) na obranu proti útokom ozbrojených skupín. Tieto nepokoje tak vyvolávajú otázky nad schopnosťou rusko-ukrajinskou vojnou oslabenej ruskej militantnej skupiny zabezpečiť bezpečnosť od nepokojov v západnej Afrike.

🔵Lesy v Kongu trpia nadmerných poľnohospodárstvom

V celej krajine vytvára prekrývanie ťažby, ťažby dreva a remeselných činností na tej istej pôde nebývalý tlak na ekosystémy. Tento jav je obzvlášť viditeľný v masíve Mayombe v Kouilou a masíve Chaillu v Lékoumou. Ťažobné podniky ako Ntombo a Zibati sa prekrývajú s lesnou správou Ntombo (UFE), ktorej viac ako polovica – 58 292 hektárov – je teraz postihnutá.
V biosférickej rezervácii Dimonika, chránenej oblasti uznanej UNESCO, zanechala minulá ťažba zlata spoločnosťou City SARL hlboké ekologické jazvy napriek oficiálnemu zastaveniu aktivít v roku 2024. Rozsiahle lesné plochy boli vyrúbané a kopce dosahujúce nadmorskú výšku 700 metrov boli odbúrané pri hľadaní zlata, žuly, kasiteritu a štrku.
Odhaduje sa, že v zóne pôsobí viac ako 3 000 remeselných baníkov, ktorí prispievajú k zničeniu takmer 30 % rezervy.
Ťažba a ťažba dreva sa v masíve Chaillu prekrývajú
V regióne Chaillu sa ťažobná oblasť Mpoukou‑Ogooué, ktorú spravuje spoločnosť TAMAN Industries, prekrýva s povolením na ťažbu železnej rudy Zanaga, ktoré vlastní spoločnosť MPD, ako aj s ďalšími koncesiami na ťažbu zlata, ako sú Ngonaka a Bikelélé. Celková postihnutá plocha dosahuje 91 784 hektárov – približne 24 % zóny. Výsledkom je rozsiahly úbytok lesov, zdecimované hory a uvoľňovanie veľkého množstva uhlíka uloženého v stromoch a pôde.Environmentálne dôsledky siahajú ďaleko za hranice vegetácie. V Dimonike chemické znečistenie – vrátane ortuti používanej pri ťažbe zlata – zdevastovalo vodnú biodiverzitu.
Vláda sľubuje opatrenia, ale ich implementácia mešká
Kongo-Brazzaville sa zaviazalo podporovať udržateľné využívanie pôdy, najmä prostredníctvom dekrétu z roku 2009, ktorým sa zriadil medzirezortný výbor na riešenie prekrývajúcich sa spôsobov využívania pôdy. Výbor však sotva fungoval, v marci 2024 sa konalo iba jedno zasadnutie. Žiadosti o objasnenie od príslušných ministerstiev zostávajú mesiace bez odpovede. Úradníci uznávajú potrebu lepšieho plánovania. „ Musíme uprednostniť prideľovanie pôdy a definovať jasné kritériá,“ povedal Étienne Paka, poradca premiéra, počas marcového zasadnutia výboru.

30/04/2026

🔵28. februára 2026 o 9:45 teheránskeho času USA a Izrael spustili operáciu Epic Fury.

🔵Útok na 500+ cieľov, takmer 900 úderov za 12 hodín, Irán offline viac než 60 hodín. IRGC následne nariadil uzavretie Hormuzského prielivu. Odvtedy sa prieliv opakovane otváral a zatváral – trhy reagovali prudko: ropa z ~70 $ vystrelila nad 100 $ (peak ~126 $), po dočasnom uvoľnení klesla k ~90 $, no opäť rastie.
🔵Kríza prišla pri nízkych zásobách plynu v EÚ (~30 %). LNG z USA (~58 %) a Kataru tvorí kľúčový dovoz, no Katar (2. najväčší exportér) je závislý od Hormuzu – 93 % jeho LNG nemá inú trasu. Európa tak musí dopĺňať zásoby skôr a drahšie.

🔵Zasiahnutá je aj Čína: ~70 % ropy dováža, 40–50 % z Blízkeho východu. Rezervy vydržia ~90–120 dní, no alternatívne trasy nepokryjú dopyt. Paradoxne profituje Rusko – vyššie ceny znamenajú +150 až 250 mil. $ denne navyše.

21/04/2026

🏝✈️ PÁN PREZIDENT, VÁŠ MANDÁT NIE JE ZÁŽITKOVÁ DOVOLENKA, ALE SLUŽBA KRAJINE!

🔵 Napriek veľkolepým sľubom na začiatku svojho mandátu v lete 2024 je Peter Pellegrini vo funkcii prezidenta, na rozdiel svojej predchodkyne a predchodcov, takmer neviditeľný. Prezident sa tento rok nezúčastnil viacerých kľúčových medzinárodných konferencií (ako Mníchovské bezpečnostné fórum) a okrem amerického ministra zahraničných vecí Rubia, ktorý sa v Bratislave zastavil počas propagandistickej cesty do Budapešti, sa nestretol so žiadnym predstaviteľom našich partnerov z Európskej únie či NATO.

🔵 V Bratislave však ako doteraz jediný predstaviteľ Európskej únie stihol prijať gruzínskeho prezidenta Kavelašviliho známeho svojimi proruskými názormi, ktorý sa navyše k moci dostal nelegitímne. Prezident Pellegrini si našiel v súčasnej hektickej geopolitickej situácii, kde sa rozpadá svetový poriadok, aj čas na účasť na zimných olympijských hrách, a to dokonca dvakrát po sebe. Jeho oficiálny program je v porovnaní s jeho predchodcami oveľa sporadickejší a o aktivitách pána prezidenta počas dlhších časových období toho ako občania Slovenska veľa nevieme.

🔵 Už viackrát sa totiž v poslednej dobe stalo, že pán prezident na dlhšiu dobu doslova zmizol z verejného diania. Čo z toho, že svet čelí vďaka nevypočítateľnej a šialenej zahraničnej politike Donalda Trumpa jednej kríze za druhou, Rusko pokračuje vo svojej agresii voči nášmu susedovi a svet čelí ekonomickej kríze, keď pán prezident si namiesto vyjadreniam k týmto pálčivým témam radšej nájde čas na galavečery, jazdu autom v protismere s majákmi, či dobré jedlo v Miláne?

13/04/2026

🇭🇺🇪🇺 Podľa maďarských i svetových médií sa v Maďarsku odohrali jedny z najdôležitejších parlamentných volieb.

🔵 Mladí tancovali na uliciach a tešili sa z prehry Viktora Orbána a jeho strany Fidesz. V rozhovoroch sa vyjadrili, že ak by bol Orbán znova vyhral, odišli by z krajiny. Takýto výsledok volieb prináša nádej aj nám na Slovensku.

🔵 Maďari si zvolili zmenu neprecedentnou volebnou účasťou. Volebná účasť v nedeľu 12. apríla bola v Maďarsku najvyššia, odkedy padla komunistická moc. Až 79,56% oprávnených voličov prišlo voliť v porovnaní so 63% v roku 2022. Z toho 53,07% hlasov dostala víťazná strana Tisza, kým strana Fidesz získala 38,43%. Výsledkom je 138 parlamentných kresiel pre Tiszu zo 199 celkových mandátov, čo znamená silný politický mandát a absolútnu majoritu v parlamente potrebnú na zmenu zákonov, ktoré zabezpečovali chod maďarského režimu.

🔵 Maďarský premiér mal po prvýkrát po dlhom čase reálneho súpera. Je ním jeho bývalý spolustranník Péter Magyar, ktorý zo strany odišiel v roku 2024 po odhalení korupčných škandálov na Ministerstve spravodlivosti, konkrétne škandálu okolo udelenia milosti. V tom čase začal kritizovať vládu na Facebooku za ekonomickú krízu, vysokú infláciu a nižší životný štandard, teda problémy, ktorým Maďarsko už dlhodobo čelí. Ako bývalý člen strany Fidesz ho ľudia považovali za spoľahlivého s internými informáciami. Zároveň ho vnímali ako opozíciu voči Orbánovi a novú alternatívu.

🔵 Viac o maďarských parlamentných voľbách a ich dôsledku pre Európsku úniu, Ukrajinu a Slovensko sa dozviete v článku našej členky Anastasie Pasok, ktorý nájdete na našom webe.

08/04/2026

🔵Päťbodový mierový plán pre Blízky východ z dielne Pakistanu a Číny.

Pakistan a Čína predstavili spoločný päťbodový plán na ukončenie konfliktu na Blízkom východe, ktorý sa sústreďuje najmä na vojnu okolo Iránu. Návrh vznikol po stretnutí pakistanského ministra zahraničných vecí Ishaqa Dara s čínskym šéfom diplomacie Wang Yi v Pekingu. Obe krajiny vyzvali na okamžité prímerie, ochranu strategických námorných trás vrátane Hormuzského prielivu a zdôraznili, že dialóg a diplomacia sú jedinou cestou k riešeniu konfliktu.
Pakistan sa zároveň snaží profilovať ako sprostredkovateľ medzi Spojenými štátmi a Iránom a navrhuje Islamabad ako miesto mierových rokovaní. V posledných týždňoch komunikoval s viacerými svetovými lídrami a sprostredkovával odkazy medzi znepriatelenými stranami. Napriek tomu sa zatiaľ nepodarilo dostať všetkých kľúčových hráčov za rokovací stôl.
Motivácie Pakistanu sú aj domáce – konflikt ohrozuje jeho ekonomiku kvôli narušeniu dodávok ropy, zvyšuje riziko násilia na hranici s Iránom a môže vyvolať sektárske napätie v krajine. Islamabad sa zároveň snaží posilniť svoj geopolitický význam a postavenie v moslimskom svete.
Čína si udržiava skôr neutrálny postoj, no má silné ekonomické väzby na Irán a apeluje na stabilitu regiónu, najmä kvôli bezpečnosti energetických dodávok. Analytici však upozorňujú, že napriek novej iniciatíve zatiaľ nevidno výrazný posun smerom k ukončeniu konfliktu (The Guardian, 2026).

🔵Irán po spoločných izraelsko-amerických útokoch prakticky uzavrel Hormuzský prieliv.

Irán síce oficiálne nevyhlásil blokádu, no plavidlám v okolí prielivu hrozí útokmi na ne v prípade pokusu o preplávanie.
Blokáda Hormuzského prielivu posilňuje pozíciu Teheránu a tlačí na USA a ich spojencov, aby ukončili už aj tak nepopulárnu vojnu v očiach americkej verejnosti. Odborníci varujú, že použitie sily by znamenalo extrémne vysoké náklady a vtiahnutie USA do zdĺhavej, pozemnej vojny.
Irán od začiatku umožňuje prechod niektorým plavidlám. Napríklad dvom čínskym obchodným lodiam či dvadsiatim ropným nákladným lodiam, ktoré podľa slov prezidenta Trumpa Teherán povolil preplávať “ako znak úcty voči Spojeným štátom.” Na druhej strane podľa spoločnosti Kpler, ktorá sa zaoberá námornými údajmi bolo od konca februára zasiahnutých až 17 plavidiel. [NYtimes, 2026]
Prezident Trump však naznačil, že by mohol ukončiť americkú vojenskú operáciu v Iráne aj bez znovuotvorenia tohto strategického prielivu, keďže plánom operácie bolo zničenie iránskych vojenských kapacít. Kritici však upozorňujú, že možnosť blokády by mohla z Iránu spraviť dominantnú mocnosť Blízkeho východu. Počas celej vojny Donald Trump striedavo vyhlasuje diplomatický pokrok a hrozbu silnejšej vojenskej akcie. Spojené štáty už vyzvali spojencov na pomoc pri znovuotvorení Hormuzského prielivu a samotná americká armáda informovala o bombardovaní iránskych protilodných striel pozdĺž prielivu. [msn, 2026]

🔵Misia Artemis II úspešne vzlietla a smeruje k Mesiacu

1. apríla 2026 o o 18:35 EDT sa raketa SLS s loďou Orion vzniesla z rampy 39B na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride a zapísala sa do histórie. Po viac ako päťdesiatich rokoch od misie Apollo 17 sú ľudia opäť na ceste k Mesiacu. Na palube sú štyria astronauti: veliteľ Reid Wiseman, pilot Victor Glover, špecialistka misie Christina Koch a kanadský astronaut Jeremy Hansen. Ide o prvú pilotovanú misiu lode Orion a vôbec prvý let ľudí za nízku obežnú dráhu Zeme od decembra 1972.

2. apríla Orion vykonal kľúčový manéver, ktorý loď úspešne vyslal na trajektóriu k Mesiacu. Posádka by mala jeho povrch obletieť v pondelok 6. apríla. Počas misie posádka otestuje systémy Orionu, ako napríklad systém podpory života, navigácie či tepelného štítu pri návrate do atmosféry, v reálnych podmienkach hlbokého vesmíru. K Mesiacu sa priblíži na vzdialenosť asi 8 000 kilometrov, po ktorej sa vydá späť k Zemi a pristane v Tichom oceáne. Celková dĺžka trasy predstavuje viac ako 600-tisíc míľ.

V prípade úspechu nasleduje misia Artemis III, ktorej cieľom je pristátie ľudskej posádky priamo na Mesiaci. Podľa NASA ide o kľúčový krok k preskúmaniu Marsu.

🔵Pochod za jednotu v Londýne prilákal desaťtisíce ľudí

V centre Londýna sa zišli desaťtisíce ľudí na jednom z najväčších protestov proti krajnej pravici v Spojenom kráľovstve. Pochod organizovala koalícia Together Alliance, ktorá združuje viac než 500 organizácií bojujúcich proti nenávisti, rasizmu a spoločenskej polarizácii. Podľa organizátorov sa protestu zúčastnilo až 500-tisíc ľudí, polícia však odhaduje účasť približne na 50-tisíc.

Demonštranti pochodovali z Park Lane na Trafalgarské námestie s transparentmi ako „bojuj proti ignorancii, nie proti imigrantom“ či „odmietni rasistické lži“. Podujatie podporili aj známe osobnosti vrátane herca Lennyho Henryho či speváčky Palomy Faith. Súčasťou programu boli aj hudobné vystúpenia a prejavy politikov.

Protest bol reakciou na rastúcu podporu krajne pravicových hnutí v krajine, ako aj na minuloročný pochod Unite the Kingdom, ktorý prilákal viac než 100-tisíc ľudí a sprevádzalo ho násilie. Organizátori zdôraznili, že väčšina britskej spoločnosti odmieta nenávisť a chce budovať spoločnosť založenú na dôstojnosti, súcite a ľudských právach.

Polícia počas dňa zaznamenala niekoľko incidentov vrátane menšieho počtu zatknutí, no celkovo prebehol protest pokojne. Podľa organizácie Amnesty International išlo o historickú demonštráciu, ktorá ukazuje silnú verejnú podporu pre jednotu a demokratické hodnoty.

🔵Izrael schválil zákon, ktorý udeľuje trest smrti Palestínčanom odsúdeným za smrteľné útoky

Izraelský parlament schválil kontroverzný zákon od krajne pravicovej strany Otzma Yehudit, ktorý zavádza trest smrti pre Palestínčanov usvedčených z teroristických útokov s následkom smrti (The Guardian, 2026). Podľa nového zákona bude poprava predvoleným trestom za útoky na okupovanom Západnom brehu, o ktorých vojenský súd rozhodne ako o terorizme. Odsúdení budú držaní v izolácii a popravení, pravdepodobne obesením, do 90 dní. Na vynesenie rozsudku už nebude potrebná jednomyseľnosť sudcov, ale postačí prostá väčšina.
Minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir, hlavný iniciátor zákona, označil jeho prijatie za prejav národnej hrdosti. Naopak, premiér Benjamin Netanjahu sledoval priebeh hlasovania bez emócií.
Kritika na seba nenechala dlho čakať. Európska únia, OSN a ľudskoprávne organizácie ako Amnesty International varujú, že zákon je diskriminačný a v rozpore s medzinárodným právom.
Izraelské združenie pre občianske práva už podalo odvolanie na Najvyšší súd. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyhlásil, že tento krok nezlomí vôľu ľudu v boji za nezávislosť. Izrael pritom trest smrti uplatňoval len výnimočne; posledným popraveným bol v roku 1962 nacistický zločinec Adolf Eichmann (The Guardian, 2026).

🔵Odsúdenie jedného z lídrov taiwanskej opozície Ko Wen-Je vyvolalo masové protesty

Ko Wen-Je kandidoval v posledných taiwanských prezidentských voľbách ako líder novej centristickej strany TPP (Taiwan Peoples Party) a skončil tretí so ziskom 26,5 percenta hlasov. Tento 66 ročný dvojnásobný primátor hlavného mesta Taipei zároveň tvoril jedného z hlavných vyzývateľov súčasného prezidenta Lai Ching-te aj do volieb v roku 2028. Jeho politická kariéra však bola náhle prerušená súdným rozhodnutím v ktorom ho súd uznal vinným z machinácie politických dotácií a korupcie. Prokurátor žiadal trest vo výške 28 rokov za zobrané úplatky v celkovej výške okolo pol milióna Eur. Väčšina prípadov sa týkala developerských projektov v hlavnom meste. Súd napokon ho uznal vinným z prijatia iba menšej čiastky a vymeral mu celkovo 17 ročný trest.
Ko odmieta priznať vinu a podvoliť sa súdu. V uliciach viacerých miest jeho stúpenci opakovane vyšli do ulíc na jeho podporu. Podľa jeho prívržencov sa jedná o politicky motivované vyšetrovania a súdny proces, ktorý má za cieľ zdiskreditovať celú novú politickú stranu s jej lídrom na čele. Nebýva štandardom, že sa korupcia v takomto rozsahu a intenzite vyšetruje na najvyššej politickej úrovni. Ide o veľmi citlivý prípad, ktorý môže veľmi radikálne prekresliť politickú a stranícku mapu Taiwanu. Ko Wen Je a jeho strana TPP sa snažila nabúrať tradičnú hegemóniu dvoch politických strán. Po jeho politickom páde bude pravdepodobne nasledovať upevnenie ich pozícií.

03/04/2026

‼️ Poslanec Alojz Hlina o potrebe pravicovej politiky, nástrahách populizmu aj o tom, prečo nie je nič zadarmo na diskusii organizovanej ODM v Brne v marci 2025.

31/03/2026

🔵 12. apríla sa v Maďarsku budú konať parlamentné voľby, ktoré rozhodnú o budúcnosti krajiny nielen v oblasti zahraničnej či ekonomickej politiky, ale v hre je aj samotná podstata maďarskej demokracie. Teda, či dôjde k obratu k liberálnej demokracii, alebo krajina bude pokračovať na ceste k autokracii.

🔵 Viac sa dočítate v článku od nášho člena Tomáša Vaculčiaka, ktorý nájdete na našom webe! 💻

16/03/2026

🔵 Predseda vlády Robert Fico prednedávnom vyhlásil, že jeho vláda má iba tri priority – boj proti nelegálnej migrácii, lobovanie za ruskú ropu a plyn a ochrana Slovenska pred zatiahnutím do vojnového konfliktu. Nezabudol tiež dodať, že vláda má pred sebou len tieto tri úlohy a všetko ostatné je mu doslova „ukradnuté“.

🔵 Premiér tak iba potvrdil svoju doterajšiu rétoriku, ktorou potvrdzuje, že ruský plyn a ropa sú mu prednejšie ako občania Slovenska. Jeho verejné vyjadrenia ukazujú, že zahraničná politika, presnejšie verbálne útoky na Ukrajinu, prezidenta Zelenského a Európsku úniu, sú mu prednejšie ako skutočné premiérske témy – ekonomika, zdravotníctvo či spravodlivosť.

🔵 „Neotravujte, tu sme pri dôležitejších problémoch ako stav Slovenska,“ by tak mohlo byť jeho novým mottom do roka 2026. Čo z toho, že konsolidácia dusí slovenskú ekonomiku, podnikatelia a živnostníci majú najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v regióne, stav slovenských nemocníc je alarmujúci a mladí odchádzajú do zahraničia, keď má predseda vlády predsa dôležitejšie veci na práci?

🔵 Fico sa teda hrdo pasuje do úlohy európskeho štátnika spolupodieľajúceho sa na zmene svetového poriadku a pritom zabúda, že si v koalícii nevie dať rady ani s Andrejom Dankom.

13/03/2026

Dlhoročný podpredseda ODM a poslanec Národnej rady Ondrej Dostál o tom, prečo si ODM vždy dokázala zachovať svoju nezávislosť

05/03/2026

Koncom februára 2026, konkrétne v sobotu 28.2, došlo k dramatickému prelomu v konfliktoch na Blízkom východe. Najvyšší vodca Iránu, ajatolláh Alí Chameneí (86 rokov), bol zabitý pri spoločnom leteckom útoku Izraela a Spojených štátov. Toto potvrdila iránska vláda a správy médií – smrť Chameneího oficiálne uznali štátne médiá a Irán vyhlásil 40-dňový štátny smútok. Irán, potom ako sa v krajine usadil režim Ajjatolláhov prepadal do stále silnejšej izolácie.

Po prvotnom bombardovaní, ktoré zasiahlo väčšie mestá a vojenské ciele, nasledovala eskalácia, ako by väčšina ľudí očakávala. Irán odpovedal na útoky raketami a dronmi nielen na Izrael, ale aj na americké základne rozmiestnené v Perzskom zálive a susedných štátoch ako Kuvajt, Bahrajn, Katar či SAE. Práve odvetný útok zasiahol aj spomenuté krajiny, lebo viete, balistické rakety sú síce presné, ale stále môžu napáchať škody aj na nevinných občanoch týchto krajín. Krajiny vyššie spomenuté samozrejme avizovali odvetné operácie, čím sa prakticky celý Blízky Východ dostal do stavu vojny. Výbuchy počuť prakticky vo všetkých krajinách od Izraela, cez Kuvajt, Bahrajn, Arabské Emiráty až po Saudskú Arábiu.

Niektoré štáty Európskej únie vyzývajú na zdržanlivosť a deeskaláciu, obávajúc sa, že konflikt by sa mohol rozšíriť do širšej vojny regionálneho rozsahu. Konflikt spôsobil prerušenie leteckej dopravy, obavy o bezpečnosť civilistov a prudký rast cien ropy na svetových trhoch. Takmer tretina svetovej ropy je transportovaná cez Hormuzský prieliv, úzky pruh vody v Perzskom zálive, ktorý bol prakticky okamžite po začiatku útoku uzavretý.

Smrť Chameneího znamená pre Irán najvážnejšiu politickú krízu od islamskej revolúcie v roku 1979, pretože ide o dlhodobo najvyššiu autoritu štátu. Irán je momentálne riadený dočasnou vládnou radou ktorej úlohy plnia vrcholní predstavitelia štátu, kým sa nezvolí nový Supreme Leader (najvyšší vodca). Menovaný dočasný vodca je ajatolláh Alireza Arafi, ktorý má za úlohu stabilizovať situáciu počas prechodného obdobia. Iné správy uvádzajú, že radu tvoria reformný prezident Masoud Pezeshkian, konzervatívny sudca Gholam-Hossein Mohseni-Ejei a Arafi, čo zvýrazňuje neistotu a rozdielne názory v samotnej elitnej moci. Formálna voľba nového vodcu má prebehnúť cez konštitučné orgány Iránu, no vojnové podmienky situáciu komplikujú a zatemňujú budúci kurz režimu.

Už pred eskaláciou vojny viedla v Iráne hlboká vnútorná kríza: dlhodobé hnutie protestov proti vláde sprevádzané tvrdými zásahmi a masakrami. Od decembra 2025 došlo k masovým demonštráciám v mnohých mestách kvôli ekonomickému kolapsu, inflácii, a požiadavkám na demokratické reformy. Bezpečnostné sily použili extrémne násilie, vrátane masakrov a rozsiahlych represií. Irán na protesty zareagoval nátlakom a rozsiahlymi obmedzeniami internetu a spojenia, aby obmedzil informácie a koordináciu protestov. Následne vláda urýchlene odsúdila niektorých demonštrantov na trest smrti, čo vyvolalo medzinárodný pohoršenie.

Všetky tieto problémy aktuálne formujú situáciu v Iráne, obyvatelia oslavujú, že nenávidený vodca padol, ale hlavný problém vyvstáva ako sa krajina stabilizuje. Izrael a Spojené Štáty už avizovali, že ak sa režim nezmení, budú pokračovať v bombardovaní. Situácia je veľmi nestabilná a veľmi rýchlo sa mení. Odvetné akcie Iránu by mohli totižto popudiť krajiny, ktoré by mohli aktivovať veľké medzinárodné organizácie. Napríklad jeden z dronov dopadol aj na britskú základňu na Cypre. Nespôsobil žiadne škody, ale Cyprus je súčasťou Európy a viac menej integrovaný v štruktúrach európskej únie a NATO. Ako krajiny na tento konflikt zareagujú a aké podniknú kroky je zatiaľ otázne. Na záver jedná dobrá rada. Určite si o tom prečítajte, lebo to výrazne môže ovplyvniť geopolitickú stabilitu sveta. Iba sa prosím vyhnite vyhláseniam našej vlády, ktorá informuje o týchto udalostiach svojim typických demogogicko-populistickým štýlom, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu a zbytočne míňa váš čas.

03/03/2026

🔵Irán si predvolal nemeckého veľvyslanca po masovej mníchovskej demonštrácii

Irán si predvolal nemeckého veľvyslanca Axela Dittmanna, aby vyjadril ostrý protest proti víkendovým udalostiam v Mníchove. Teheránu prekáža rozsiahla demonštrácia proti súčasnému iránskemu režimu, na ktorej sa zúčastnilo približne 250-tisíc ľudí. Na proteste vystúpil aj Rezá Pahlaví, syn zvrhnutého šacha žijúci v exile, ktorý je známym kritikom iránskeho vedenia (SME, 2026).
K demonštrácii došlo počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Iránska diplomacia označila aktivity v Nemecku za “deštruktívne” a v rozpore s medzinárodným právom. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí potvrdenie o predvolaní veľvyslanca prijalo, no detaily nekomentovalo (SME, 2026).
Napätie medzi krajinami zvyšuje aj domáca situácia v Iráne, kde režim brutálne potlačil masové protesty vyvolané hospodárskou krízou. Odhaduje sa, že zásahy bezpečnostných zložiek si vyžiadali už viac ako 7-tisíc obetí. K situácii sa kriticky vyjadril aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý vyslovil presvedčenie, že súčasný iránsky režim čelí svojim posledným dňom.

🔵Spojené štáty americké zvažujú sankcie proti sudánskej armáde a RSF, keďže mier neprichádza

Spojené štáty zvažujú výrazné rozšírenie sankcií voči znepriateleným stranám v sudánskej vojne, čo nepriamo signalizuje frustráciu z neúspešného diplomatického úsilia. Vyslanec USA Masad Boulos sa už dlhší čas snaží presvedčiť sudánsku armádu a polovojenské Rýchle podporné sily (RSF), aby prijali prímerie, no bez konkrétneho výsledku. Donald Trump minulý týždeň uviedol, že iniciatíva na ukončenie konfliktu sa rozbehla po osobnej žiadosti saudskoarabského korunného princa Mohammeda bin Salmána o priame zapojenie USA. Minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Trump je jediným svetovým lídrom schopným krízu riešiť, pričom niektorí diplomati upozorňujú, že jeho zásah môže vniesť novú dynamiku do mierového procesu.
Podľa informácií denníka The Guardian boli bojujúce strany upozornené, že Washington môže uplatniť oveľa širšie represívne opatrenia voči tým, ktorí budú brániť prímeriu. Nórsko zároveň plánuje pozvať predstaviteľov sudánskej spoločnosti do Osla, aby diskutovali o možnostiach obnovy civilnej vlády po skončení konfliktu. Vojna si podľa OSN vyžiadala najmenej 40 000 obetí, pričom niektoré organizácie odhadujú ešte vyššie čísla, a spôsobila najhoršiu humanitárnu krízu na svete s viac ako 14 miliónmi vysídlených ľudí a miliónmi mŕtvych..
Regionálne mocnosti zohrávajú kľúčovú úlohu: Saudská Arábia a Egypt podporujú armádu, zatiaľ čo RSF sú podľa viacerých zdrojov podporované Spojenými arabskými emirátmi. Úspech americkej intervencie môže závisieť od tlaku na regionálnych spojencov a od sprísnenia presadzovania zbrojného embarga OSN na Dárfúr.

🔵Dohoda o jadrových zbraniach New START expirovala

Piateho februára vypršala dohoda o jadrových zbraniach. Týmto dňom sa skončila dekáda, kde tvorba a skladovanie nukleárnych hlavíc boli právne zakázané. Vstupujeme do obdobia kedy hromadenie jadrových zbraní bude excelerovať, najmä, keďže Čína aktívne buduje svoje zásoby a nikdy sa doteraz nezaviazala svoju iniciatívu limitovať.
Dohoda New START (New Strategic Arms Reduction Treaty) bola podpísaná Spojenými Štátmi Americkými a Ruskou Federáciou v roku 2011. Pôvodne táto zmluva, podpísaná americkou a ruskou stranou, mala trvať po dobu desiatich rokov s tým, že po obojstrannej dohode by sa jej platnosť predĺžila. Medzinárodná spoločnosť verila, že sa buď dohoda opäť predĺži alebo prerokuje a podpíše sa nová zmluva. Problémy nastali nástupom pandémie Covid-19, kedy obe strany pozastavili vzájomné inšpekcie svojich zásob. Spojené štáty chceli tieto inšpekcie v druhej polovici 2022 nanovo rozbehnúť aby si obe strany plnili záväzky dohody. Rusko tieto snahy odmietlo tým, že Amerika podporuje Ukrajinu a iné nepriateľské počiny západu. Hoci Rusko dodržiavalo hlavné body dohody, tým, že nesprístupnilo svoj arzenál na inšpekciu a preverenie dodržiavanie pravidiel porušilo základný princíp dohody. Prakticky to znamená, že už od roku 2022 si Rusko neplní povinnosti a Spojené Štáty na to reagovali znemožnením Ruských inšpekcií Amerického arzenálu.
New START bola veľkým úspechom svojej doby vzhľadom k tomu, že obmedzila počet jadrových zbraní na 1 500 hlavíc u oboch veľmocí. Zároveň, znížila celkový počet hlavíc vo svete z 70 000 v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia na iba 12 000 dnes. Obe strany sa zhodli na tom, že úplné zaniknutie akéhokoľvek režimu na dohľad nad jadrovými zbraňami by bola chyba, avšak žiadne konkrétne kroky sa od minuloročných vyhlásení neuskutočnili. Biely dom chce v novej dohode zahrnúť aj Čínu, Rusko argumentuje, že pri rokovacom stole by malo byť aj Francúzsko a Spojené Kráľovstvo. Od zániku New START bude pravdepodobne najbližšie možné sledovať nárast v počte jadrových hlavíc. Čaká nás neregulovaná akumulácia nových zbraní a nové napätia v medzinárodných vzťahoch.

🔵Republika Srbská má nového prezidenta, Dodik ostáva sivou eminenciou v pozadí

Milorad Dodik, dlhoročný prezident Republiky srbskej, jednej z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny, bol prezidentských právomocí zbavený v auguste 2025. Dôvodom bolo jeho domietnutie riadiť sa právne záväznými rozhodnutiami Vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý krajine de facto vládne. Dodik je rovnako známy svojím nacionalizmom a revanšistickými ambíciami rozbiť Bosnu a Hercegovinu a pripojiť Republiku srbskú k Srbsku. V minulosti mal taktiež záujem vytvoriť na území Republiky výlučne srbskú armádu. Predčasné prezidentské voľby vyhral Siniša Karan, kandidát Dodikovho Zväzu nezávislých sociálnych demokratov, ktorý Republike srbskej vládnu dlhé roky. Vo voľbách porazil s náskokom takmer 2,5% svojho hlavného opozičného rivala Branka Blanušu. Karan však bude prezidentom iba do vypršania pôvodného Dodikovho mandátu, teda do októbra tohto roka. Predčasné prezidentské voľby sa pritom konali druhýkrát, keďže prvé kolo v novembri minulého roka sprevádzali podozrenia z machinácií a ovplyvňovania voličov. Podľa koalície “Pod lupom” sa tieto machinácie zopakovali aj tentokrát. Je preto otázne, či nové prezidentské voľby prinesú Republike srbskej stabilitu.

🔵Americký ústavný súd rozhodol – Trumpove clá sú ilegálne

Najvyšší súd Spojených štátov amerických vydal jedno z najvýznamnejších obchodných rozhodnutí posledných desaťročí. Pomerom hlasov 6 : 3 vyhlásil Trumpove rozsiahle clá za protiústavné, čím zasiahol priamo do jadra prezidentovej ekonomickej agendy.
Hlavný sudca John Roberts v majoritnom stanovisku konštatoval, že ukladanie ciel patrí výlučne do daňovej právomoci Kongresu podľa Článku I Ústavy. Trump sa pritom odvolával na zákon o medzinárodných hospodárskych núdzových právomociach (IEEPA) z roku 1977. Ide o normu, ktorá prezidentovi umožňuje zasahovať do zahraničného obchodu v krízových situáciách. Kľúčovým problémom bolo, že slovo „clo" sa v nej jednoducho nenachádza a žiadny predchádzajúci prezident ju na tento účel nikdy nevyužil.
Finančné aj reputačné dôsledky sú obrovské. Odhaduje sa, že na základe IEEPA bolo od importérov protiprávne vybraných viac ako 160 miliárd dolárov. Prieskumy zároveň ukazujú, že väčšina amerických voličov clá vníma negatívne.
Nejde však o definitívny koniec Trumpovej colnej politiky. V reakcii na rozsudok Biely dom okamžite oznámil nové 10-percentné globálne clá, tentoraz na základe Sekcie 122 Zákona o obchode z roku 1974. Tá je však časovo obmedzená na 150 dní. Možností mal Trump od začiatku viacero, do úvahy prichádza aj využitie Sekcie 301, umožňujúcej clá po vyšetrovaní nekalých obchodných praktík a Sekcie 232, odvolávajúcej sa na národnú bezpečnosť. Oba mechanizmy sú právne pevnejšie, no vyžadujú si čas a zdĺhavé procedúry. Jedno je isté: neistota v globálnom obchode ešte zďaleka neskončila.

🔵Afganistan vs Pakistan

Napätie medzi Pakistanom a Afganistanom vyústilo v piatok 27. februára do otvoreného vojenského konfliktu. Pakistan oficiálne vyhlásil Talibanu „otvorenú vojnu“ súčasne s tým, ako jeho letectvo podniklo nálety na viaceré afganské pozície vrátane metropol ako je Kábul a Kandahár.
Pakistanský minister obrany potvrdil pokračovanie vojenských operácií v reakcii na cezhraničné útoky a obvinenia, že Taliban poskytuje útočisko teroristickým skupinám. Afganská vláda rovnako reagovala spustením viacerých ofenzívnych operácií. Obe strany tak hlásia pomerne veľké straty: Islamabad tvrdí, že zabil cca 300 afganských bojovníkov, kým Kábul hovorí o desiatkach padlých pakistanských vojakov.
Medzinárodné spoločenstvo nad vzniknutým násilím vyjadrilo hlboké znepokojenie. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na okamžité prímerie, obdobne sa vyjadrili aj krajiny ako Irán, Turecko a Irak, ktoré apelujú na diplomatické riešenie a zdržanlivosť.
Situácia v regióne tak zostáva naďalej vážna, pričom nateraz nie je vylúčená ďalšia eskalácia napätia, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť dianie v celom regióne.

🔵Napätie medzi Japonskom a Čínou ohľadom Taiwanu sa stupňuje

Roztržka medzi Japonskom a Čínou bola vyvolaná novembrovým výrokom japonskej premiérky Takaichi, že prípadný útok Číny na Taiwan môže vyvolať japonskú odvetu. Komunistická vláda v Číne od vzniku Čínskej ľudovej republiky (1949) si kladie nárok na de facto nezávislý štát Čínskej republiky (Taiwan) s ktorým je v neukončenej občianskej vojne. Najmä posledné roky pod vedením čínskeho prezidenta Xi Jing Pinga sa asertivita voči Taiwanu stupňuje v podobe zasahovania do vnútropolitických záležitostí, ekonomických blokácii a pravidelných vojenských cvičení vo vzdušnom priestore ostrova.
Japonsko na druhej strane považuje Taiwan za svojho kľúčového partnera v regióne a poslednú dobu aj vokálne dáva najavo, že v prípade vyostrenia konfliktu neostane neutrálne. Čína reaguje ekonomickým tlakom a vyhrážkami. Najprv v novembri zamedzila dovoz ryže do Číny, neskôr výrazne obmedzila turizmus a export kľúčových surovín, či dokonca vyžiadala vrátiť pandu s japonskej zoo. Teraz po oznámení rozmiestnenia strategických rakiet ZV pridala na zoznam 20 firiem, ktoré majú embargo na obchodovanie s Čínou. Premiérka Takaichi však po nedávnom veľkom volebnom úspechu nejaví záujem podriadiť sa tlaku a tak sme svedkami stále ostrejšej výmeny medzi týmito dvomi ázijskými veľmocami.

Občiansko-demokratická mládež

06/05/2026

30/04/2026

21/04/2026

13/04/2026

08/04/2026

03/04/2026

31/03/2026

16/03/2026

13/03/2026

05/03/2026

03/03/2026

Address

Website

Alerts

Shortcuts

Share

Category