V tom čase sa tu nachádzali pôvodné dubové a bukové porasty. Viacstoročné duby, jasene, buky, jedlé gaštany, borovice tvorili kostru malebných lesných porastov. Na nich sa sústredila pozornosť milovníkov prírody, mestských činovníkov a iných nadšencov združených v Bratislavskom okrášľovacom spolku, ktorí sa rozhodli založiť na území spomínaných lesných porastov nazývaných „Študentský les“ lesopark
– dnešný Horský park. Horský park teda vznikol prakticky úpravou už jestvujúceho lesného prostredia, jeho stvárnením a doplnením novými výsadbami, vytvorením priehľadov, skvalitnením okrajových častí a vybudovaním prístupových ciest. Mešťanosta Justi nechal vypracovať plán cestnej siete, ktorú tu dali vystavať. V parku bolo osadených 50 kusov lavíc, pri hlavnom vchode bol vybudovaný domček pre strážcu a v roku 1873 bolo tiež vybudované detské ihrisko. Na zavlažovanie slúžili dve studne. Areál parku skrášľovali aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine. V parku sústavne pribúdali nové lavičky. Napríklad v roku 1907 dal Mestský okrášľovací spolok vyhotoviť firmou Marton guľaté lavičky (niektoré sú dochované dodnes!). V tomto roku bolo na stromoch upevnených aj 25 kusov tabulí s básňami domácich básnikov. Pre ochranu zvierat a vtákov bolo postavených 20 kŕmidiel a vtáčích búdok. storočia bolo do parku vysádzaných mnoho nových druhov stromov ako napríklad skupiny tisov, líp, platanov ale aj gingo a rôzne cudzokrajné ihličnany. Park vznikal v období umeleckého smeru, ktorý sa nazýval realizmus, počas ktorého sa v záhradnom umení presadzovali prírodno-krajinárske úpravy a rovnako sa zvýšil záujem o cudzokrajné dreviny. Vzhľadom k drsnejším prírodným podmienkam, ktoré Horský park má (členitosť terénu, rozdielna slnečná expozícia, rozdielne vlhkostné pomery) sa tendencie o vysadenie rozmanitejší sortiment rastlín výraznejšie neuplatnili a Horský park si zachoval charakter staršieho lesoparku. Dnes sa park nachádza v geografickom strede mesta, ktoré sa rozrástlo na všetky strany a jeho rozloha sa stabilizovala na 22 hektárov. Park sa nachádza v nadmorskej výške 185 až 260 m.n.m a rozkladá sa v dvoch zbiehajúcich sa údoliach, na horskom chrbáte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prirodzeným centrom parku je Justiho pamätník s odpočinkovou terasou. Tento pomník mu dalo postaviť mesto v r. 1908 po jeho smrti a je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho, ktorý bol tiež členom Bratislavského okrášľovacieho spolku. Pred vstupom do parku z Nekrasovovej ulice (vedľa Horárne) je umiestnený pomník botanika J. Bäumlera, rovanko od sochára Alojza Rigeleho.
