Inštitút pre stratégie a analýzy - ISA

14/05/2026

PÔRODNOSŤ MÔŽE ZVÝŠIŤ DOSTUPNEJŠIE BÝVANIE A ČIASTOČNÉ PRACOVNÉ ÚVÄZKY

🔸 Na Slovensku sa vlani narodilo historicky najmenej detí (42 019) a v roku 2024 mala úhrnná plodnosť hodnotu 1,46 dieťaťa na ženu. Nízka pôrodnosť vedie k zvyšovaniu podielu ľudí v poproduktívnom veku, čo spôsobuje rastúcu záťaž pri financovaní dôchodkov a zdravotníckeho systému. Môže to vyústiť až do poklesu celkovej produktivity ekonomiky.

🔸 ISA sa preto pokúsila na základe ekonometrického modelovania a poznatkov z odbornej literatúry identifikovať opatrenia, ktoré merateľne vedú k zvyšovaniu pôrodnosti. Viaceré európske štáty vrátane Slovenska sa snažia demografický vývoj zvrátiť podporou finančnými benefitmi (napríklad zvýšenie materskej, takzvaného kočíkovného alebo daňového bonusu na deti).

🔸 Výsledky našej analýzy naznačujú, že pri zohľadnení kultúrnych a spoločenských zmien (pokles sobášnosti, rast priemerného veku pri narodení dieťaťa či zvyšujúci sa podiel žien s terciárnym vzdelaním) existuje priestor pre implementáciu verejných politík s potenciálom pozitívne ovplyvniť pôrodnosť.

🔹 Ako najvýraznejší faktor zvyšujúci pôrodnosť sa prejavilo cenovo dostupné bývanie, čo má rozsiahlu podporu aj v odbornej literatúre. Zníženie nákladov na bývanie na priemer EÚ (22,2 % celkových nákladov domácností) by mohlo zvýšiť pôrodnosť o 0,113 dieťaťa na ženu a dlhodobý efekt by mohol byť ešte vyšší.
🔹 Nasledujú opatrenia uľahčujúce zosúladenie práce a rodiny. Ide najmä o pružné formy zamestnania a čiastočné úväzky vhodné pre matky s deťmi, ale aj dostupné a kvalitné materské školy.
🔹 Zvyšovanie finančných príspevkov sa ako účinný nástroj na rast pôrodnosti nepotvrdilo. Ich efekt je skôr obmedzený a dočasný, preto slúžia primárne na kompenzáciu výpadku príjmu počas rodičovstva, nie na zvyšovanie pôrodnosti.

🔸 Hoci na Slovensku sa pokles pôrodnosti naplno prejavil až po roku 1989, v európskom priestore je to dlhodobý trend už viac než polstoročie. V Európe pretrváva ideál dvojdetného rodinného modelu, ktorý však nie je v plnej miere realizovaný v reprodukčnom správaní populácie.

🔸 Globálny pohľad na pokles pôrodnosti poukazuje na to, že ide o komplexný a mnohorozmerný jav, ktorý zasahuje väčšinu vyspelých aj rozvojových štátov. Hlavnými hnacími faktormi sú najmä dlhodobé ekonomické tlaky (rastúce životné náklady, drahé bývanie a neistota na trhu práce), ktoré výrazne ovplyvňujú rozhodovanie o rodičovstve. K tomu sa pridávajú kultúrne a sociálne zmeny, najmä nárast investícií do vzdelania, kariéry a individualizovaného životného štýlu, čo vedie k odkladaniu zakladania rodiny.

🔸 Opatrenia rodinnej politiky nemožno posudzovať izolovane, keďže tvoria vzájomne prepojený systém odrážajúci ekonomické a kultúrne špecifiká. Ich účinnosť je individuálna a dostupné poznatky naznačujú, že prorodinné politiky majú len obmedzený vplyv a samy osebe nedokážu zásadne zmeniť demografický vývoj.

Úplné znenie našej analýzy nájdete na stránke ISA (https://tinyurl.com/yhr6eysc).

01/04/2026

MNOHÝM ÚMRTIAM SA DÁ PREDÍSŤ, CESTOU SÚ INVESTÍCIE DO PREVENCIE A EFEKTÍVNEJŠÍ MANAŽMENT PACIENTA

Na konferencii vystúpila v paneli „Ako vymôcť kvalitu zdravotnej starostlivosti?“ analytička ISA Barbara Siekel s témou: „Od dát ku kvalite: ako odvrátiteľné úmrtia formujú udržateľné zdravotníctvo“. Prezentovala predbežné zistenia vyplývajúce z medzivládneho projektu „Švajčiarsko-slovenský program Zdravie“ a z analýzy dát zdravotných poisťovní.

🔹 Odvrátiteľné úmrtia vieme znižovať kombináciou silnej prevencie a kvalitnej, včasnej zdravotnej starostlivosti.
🔹 Slabá prevencia, dlhé čakacie lehoty a nedostatočný manažment pacienta vedú k zbytočným hospitalizáciám aj úmrtiam.
🔹 Najväčšiu záťaž systému dnes predstavujú chronické ochorenia, najmä kardiovaskulárne diagnózy (hypertenzia, zlyhanie srdca).
🔹 Investície do prevencie sa vracajú – šetria nielen financie, ale najmä životy.

💡 Ukazuje sa, že každé investované euro do prevencie a zvyšovania povedomia o zdraví prináša systému vysokú návratnosť – nielen finančnú, ale najmä v podobe zachránených životov a vyššej kvality života. Budúcnosť zdravotníctva spočíva v prechode od reaktívneho modelu k proaktívnemu systému, ktorý predchádza ochoreniam, zachytáva ich včas a systematicky zlepšuje zdravie populácie. Prevencia by mala byť plnohodnotnou a stabilne financovanou zložkou zdravotníctva.

Zo zistení vyplýva, že zlepšenie zdravotných výsledkov aj dlhodobej udržateľnosti systému by bolo možné prostredníctvom investícií do konkrétnych oblastí.

🔹 Prevencia a osveta v regiónoch – stabilné a dlhodobé financovanie národných kampaní zameraných na prevenciu ochorení a podporu zdravého životného štýlu (od detí až po aktívne starnutie).
🔹 Včasná diagnostika – systematické budovanie kapacít pre rýchlejšiu a dostupnejšiu diagnostiku pacientov.
🔹 Posilnenie ambulantného sektora a efektívnej cesty pacienta – presun ťažiska liečby do ambulancií, lepšia koordinácia medzi poskytovateľmi, rozšírenie kapacít a nastavenie úhradového systému na indikátory kvality, ktoré budú motivovať k lepším výsledkom pacientov, nie len k objemu výkonov.
🔹 Výsledkovo orientované financovanie – najvyššie úhrady viazané na lepšie výsledky pacientov s chronických ochorením, dôraz na pravidelný manažment a ich dlhodobé sledovanie.
🔹 Digitalizácia a inovácie – využitie umelej inteligencie na rýchlejšiu diagnostiku ochorení, priebežné monitorovanie cesty pacienta, lepšiu informovanosť lekára o priebehu domácej liečby, alebo napríklad rozvoj telemedicíny vrátane vzdialeného monitoringu pacientov, zdieľania dát a podpory rozhodovania v reálnom čase.

11/03/2026

ISA HĽADÁ POSILU NA ODBOR ANALÝZ

Zaujímaš sa o smerovanie Slovenska a záleží Ti na jeho rozvoji? Máš analytické myslenie, vzťah k práci s číslami a ekonomické povedomie?

Chceme posilniť odbor analýz, kde momentálne pôsobí šesť analytikov. Hľadáme kolegu, ktorý vyštudoval ekonomický smer, hospodársku politiku alebo matematiku. Ak ti nie je cudzia práca s dátami a vieš analytické zistenia písomne vyjadriť, skvele zapadneš do nášho tímu.

V ISA sme skúsený a dynamický kolektív s takmer dvoma desiatkami analytikov a s chuťou meniť staré vzorce. Tvoje skúsenosti môžeš zužitkovať v stabilnom tíme, v ktorom Ťa čaká ľudský prístup a príjemné pracovné prostredie.

Viac info tu: https://cisss.gov.sk/employee-selection/detail/2b09df95-3b29-460f-96d7-148b9b442fc6

07/10/2025

POČET TRESTNÝCH ČINOV NA SLOVENSKU DLHODOBO KLESÁ, POMÁHA TOMU AJ RAST ŽIVOTNEJ ÚROVNE

Rast životnej úrovne vedie k znižovaniu kriminality, najmä ak zároveň ekonomicky napredujú všetky okresy. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) a Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz (ISBA). Oproti roku 2004 klesol počet zistených trestných činov o dve tretiny.

🔸 Počet evidovaných trestných činov (TČ) podľa údajov zo štatisticko-evidenčného systému ministerstva vnútra kulminoval v roku 2004 s celkovým počtom vyše 131-tisíc. Odvtedy evidovaná kriminalita takmer nepretržite klesala. Výnimkou bol rok 2022, zrejme v dôsledku pandémie, keď kriminalita medziročne stúpla o 7,2 %.

🔸 Dlhodobo tvorí dominantnú zložku evidovaných trestných činov majetková kriminalita (krádeže, vlámania), ktorá zároveň od roku 2004 klesla najvýraznejšie. K poklesu v rokoch 2013-2021 prispieval aj vývoj ekonomickej kriminality (finančné a daňové podvody, korupcia a podobne), ktorá je druhou najväčšou zložkou celkovej kriminality.

🔸 Výsledky našej analýzy potvrdili teoretické poznatky o súvise medzi vývojom životnej úrovne a kriminality. Pomocou modelu sme na základe okresných dát od roku 2011 zistili, že dlhodobý trend zvyšovania životnej úrovne, predovšetkým poklesu miery nezamestnanosti a nárastu priemernej mzdy, prispieva k znižovaniu majetkovej a ekonomickej kriminality.
🔸 Zároveň však platí, že čím sú ľudia bohatší, tým sú lákavejší pre zlodejov či podvodníkov. Spôsobuje to regionálne rozdiely – najvyššiu mieru majetkovej a ekonomickej kriminality evidujeme v okresoch v rámci Bratislavy a Košíc.

🔸 Podľa výsledkov analýzy neexistuje jasné prepojenie medzi životnou úrovňou a násilnou a mravnostnou kriminalitou. Zatiaľ čo ekonomické zásahy či rozvoj môžu znížiť majetkovú trestnú činnosť, riešenie násilnej trestnej činnosti si vyžaduje cielenejšie sociálne, behaviorálne a psychologické stratégie.

🔸 Ďalším zásadným faktorom, ktorý sa podpísal pod vývoj kriminality, je technologický pokrok. Lepšie zabezpečenie majetku prispieva k zníženiu miery majetkovej kriminality. Na druhej strane technologický pokrok spôsobil rozmach ťažšie odhaliteľnej online kriminality. Môže to spôsobiť nárast takej kriminality, ktorá v štatistikách nie je evidovaná.

🔸 Novely trestného zákona, ktorými sa zmenila definícia trestného činu na základe výšky spôsobenej škody, nemajú vplyv na výsledky našej analýzy, keďže sa udiali mimo obdobia 2011-2023, ktoré sme použili v ekonometrickom modeli s cieľom identifikovať faktory vplývajúce na vývoj a geografické rozloženie kriminality.

Úplné znenie analýzy nájdete na stránke ISA (https://tinyurl.com/cjv62tsk).

03/10/2025

AKO ZLEPŠIŤ DOSTUPNOSŤ MR VYŠETRENÍ NA SLOVENSKU

Na Slovensku bolo v roku 2023 o tretinu menej vyšetrení magnetickou rezonanciou (MR) ako priemer EÚ (Eurostat). Kým v EÚ pripadlo na tisíc obyvateľov 86 vyšetrení, Slovensko bolo na úrovni Bulharska a Maďarska (55). Nižší podiel malo len Rumunsko (45) a Lotyšsko (50). Hlavnými príčinami sú nižší počet prístrojov a nižšia efektívnosť ich využívania.

MR vyšetrenia sa používajú na získanie detailných snímok orgánov a tkanív, čo umožňuje diagnostiku ochorení mozgu, chrbtice, kĺbov či vnútorných orgánov.

➡️ Na Slovensku bolo ku koncu vlaňajška 67 MR prístrojov, všetky len vo väčších mestách. V okresoch ako Prešov, Rožňava či Stropkov pripadá zhruba 120-tisíc pacientov na jeden prístroj. V Bratislave je to takmer 60-tisíc (aj vďaka dostupnosti súkromných kliník), ale reálna záťaž po zohľadnení obyvateľov bez trvalého pobytu je vyššia (odhad je 90-tisíc).

🔸 Spôsobuje to nerovnomerné čakacie lehoty na vyšetrenie. Kým v niektorých regiónoch pacienti čakajú dlho, v iných sú kapacity nevyužité.
🔸 Lehoty trvajú mesiace a ani onkologickí pacienti nemajú zákonom garantované prednostné vyšetrenie.

➡️ S využívaním MR vyšetrení sa spája viacero problémov:

🔸 Zmluvné úhrady a objemy výkonov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá má dominantný podiel na trhu (61 % MR vyšetrení), vychádzajú z historických finančných limitov, nie z reálnej potreby regiónov.
🔸 Faktúry poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poisťovniam sú málo podrobné, keďže v nich nie sú rozpísané položky rôznych typov vyšetrení. Rastie tým riziko neefektívneho využívania zdrojov.
🔸 Časť nemocníc používa prístroje staršie ako 15 rokov a neexistuje systém financovania pravidelnej obnovy techniky.

➡️ Kvalitu a dostupnosť MR vyšetrení môžu zlepšiť opatrenia, ktoré sa už realizujú:

🔹 Opatrenie rezortu zdravotníctva, ktorým od roku 2025 umožnil poisťovniam zvýšiť platby pre poskytovateľov laboratórnych aj zobrazovacích vyšetrení.
🔹 Z plánu obnovy by sa v najbližšom roku malo obstarať 6 MR prístrojov za 15 miliónov eur do nemocníc v Bratislave, Nitre a Košiciach.

➡️ Do budúcnosti odporúčame zvážiť aj prijatie týchto opatrení:

🔹 Porovnať výkonnosť štátnych a neštátnych MR pracovísk a cielene plánovať finančné zdroje pre poisťovne na zmluvné objemy výkonov.
🔹 Stanoviť maximálne čakacie lehoty na vyšetrenie, ktoré by boli kratšie pri onkologických pacientoch.
🔹 Zvýšiť výkonnosť štátnych MR pracovísk a nastaviť im primerané zmluvné finančné limity na efektívnejšiu prevádzku podľa potrieb regiónov. Posilniť kapacity v regiónoch s dlhými lehotami, v prípade potreby zazmluvniť nových poskytovateľov.
🔹 Vyhradiť vo veľkých nemocniciach čas pre pacientov odoslaných na vyšetrenie z menších zdravotníckych zariadení.
🔹 Využiť údaje na manažment čakacích lehôt (príklad Nórska, Nového Zélandu, Kanady, Toskánska) a zriadiť centrálny anonymizovaný register čakacích lehôt dostupný pacientom a lekárom.
🔹 Pre štátne zariadenia zriadiť centrálnu databázu prístrojov a plán ich obnovy, čo by umožnilo lepšie plánovať zdroje na modernizáciu technológií.

22/07/2025

HĽADÁME POSILU NA ODBOR IMPLEMENTÁCIE

Zaujímaš sa o smerovanie Slovenska a záleží Ti na jeho rozvoji? Máš analytické myslenie, vzťah k práci s číslami a ekonomické povedomie? Prihlás sa na výberové konanie v Inštitúte pre stratégie a analýzy.

🔶 Chceme posilniť odbor implementácie, kde momentálne pôsobí šesť analytikov. Hľadáme kolegu, ktorý vyštudoval ekonomický smer alebo hospodársku politiku. Ak ti nie je cudzia vhodná a konštruktívna komunikácia, kontrola vopred stanovených cieľov a analýza dát, skvele zapadneš do nášho tímu.

🔶 V ISA sme skúsený a dynamický kolektív s takmer dvoma desiatkami analytikov a s chuťou prinášať inovatívne a efektívne riešenia. Tvoje skúsenosti môžeš zužitkovať v profesionálnom tíme, v ktorom Ťa čaká ľudský prístup a príjemné pracovné prostredie.

🔶 Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) je analytická jednotka na Úrade vlády SR. Jej poslaním je tvorba spoľahlivých a objektívnych výstupov, ktoré prispievajú ku kvalitným rozhodnutiam vlády a k informovaniu verejnosti o hospodárskej a sociálnej politike Slovenska.

Kvalifikačné predpoklady a podrobnejšie informácie o výberovom konaní sú dostupné tu:
https://cisss.gov.sk/employee-selection/detail/a52e4ddf-3d4e-4b5f-805b-57c7204d02aa

12/06/2025

Vyberáme z článku inovačnej siete INOVATO, ktorej predstavitelia sa koncom mája spolu s nami zúčastnili pracovnej cesty v Južnej Kórei:

"V rámci programu Slovakia–Korea Knowledge Sharing Program 2024/25, ktorý organizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s Korea Development Institute (KDI), sme mali možnosť vycestovať do Južnej Kórey. Cieľom nebolo len obdivovať úspech, ale najmä pochopiť princípy, ktoré za ním stoja, a hľadať spôsoby, ako ich prispôsobiť slovenskému prostrediu.

Inovácie v Južnej Kórei nie sú dielom náhody. Sú výsledkom dlhodobého strategického plánovania, budovania infraštruktúry a pevného prepojenia verejného a súkromného sektora.

Štát tu nezohráva pasívnu úlohu, ale aktívne koordinuje a prepája univerzity, startupy aj samosprávy.
..

Peter Goliaš z Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) vyzdvihuje jedinečnú spoluprácu akademického, súkromného a verejného sektora, obzvlášť pri podpore začínajúcich podnikateľov. Južná Kórea vybudovala silnú infraštruktúru, ktorá poskytuje finančný, právny a analytický servis, ako aj daňové a finančné stimuly. Slovensko zatiaľ takúto systémovú podporu na univerzitnej úrovni nemá, čo predstavuje veľkú príležitosť na zlepšenie.

Podobne ako Kórea, ani Slovensko sa nemôže spoliehať na nerastné bohatstvo. „Ako nám povedali kórejskí partneri, ak by mali vybrať jednu vec, ktorá bola kľúčom k ich prosperite, boli by to práve investície do ľudského kapitálu prostredníctvom systematickej podpory vedy, výskumu a inovácií,“ ozrejmuje Goliaš."

https://inova.to/z-chudobnej-krajiny-medzi-top-13-ekonomik-sveta-co-sa-moze-slovensko-naucit-od-juznej-korey/

Ďalšie zaujímavé postrehy nájdete v článku Výskumnej a inovačnej autority (VAIA):

https://vaia.gov.sk/sk/2025/06/slovenska-delegacia-v-korei-inspiracie-pre-rozvoj-a-inovacie/

Južná Kórea vyrástla na ekonomickú veľmoc vďaka plánom, výskumu a spolupráci. Čo z toho môže Slovensko použiť

21/05/2025

NA SLOVENSKU SÚ NAJVIAC KONKURENCIESCHOPNÉ PARADOXNE TECHNOLOGICKY NENÁROČNÉ SPOLOČNOSTI

🔶 Medzi najviac konkurencieschopné odvetvia na Slovensku nepatria tie, ktoré sú najviac technologicky či znalostne náročné. Je to presne naopak. Najvyššiu mieru konkurencieschopnosti mali v roku 2023 odvetvia, ktoré sú technologicky a znalostne nenáročné. Ukázal to výskum ISA na základe dát z registra účtovných závierok (RÚZ).

🔶 Na prepočet konkurencieschopnosti sme použili metodiku kompozitného ukazovateľa Index konkurencieschopnosti firmy (Enterprise Competitiveness Index – ECI), ktorú vyvinula a aplikovala Bank of Portugal. Index berie do úvahy 16 ukazovateľov rozdelených do 6 dimenzií: ziskovosť, schopnosť kryť náklady produkcie, produktivita kapitálu a práce, prístup k zdrojom, riziko a orientácia na kvalitu. Nadobúdať môže hodnoty 0 až 1, pričom 0 znamená takmer nulovú schopnosť firmy obstáť v konkurenčnom boji na trhu a hodnota 1 znamená bezkonkurenčnú firmu, ktorá exceluje vo všetkých parametroch.

🔶 Mediánová hodnota ECI indexu za 199 240 slovenských firiem dosiahla úroveň 0,365. Technologicky náročné odvetvia zahŕňajúce 412 firiem podnikajúcich napríklad v sektore výroby elektronických komponentov, počítačov, optických a meracích prístrojov či farmaceutických prípravkov na tom neboli oveľa lepšie. Dosiahli len mierne vyššie skóre 0,367. Celkové rozpätie slovenských firiem siaha od 0,01 po 0,66.

🔶 Najvyššiu mieru konkurencieschopnosti mali firmy v sektoroch nenáročných na technológiu. Je to spolu 5 628 firiem podnikajúcich v oblasti výroby potravín, nápojov, textilu, spracovania dreva či výroby papiera. Ich skóre dosiahlo mediánovú úroveň 0,39.

🔶 Na jednej strane to ukazuje mierne vyššiu životaschopnosť slovenských firiem nenáročných na znalosti či technológie, ktoré aj bez veľkých investícií dokážu byť nadpriemerne konkurencieschopné. Na druhej strane to ukazuje nevyužitý potenciál v sektoroch náročnejších na znalosti a technológie. Tie majú najlepšie predpoklady na výrazné zvýšenie konkurencieschopnosti, čo by prinieslo benefity v podobe vyššej pridanej hodnoty, miezd a výkonu celého hospodárstva.

07/05/2025

VÝDAVKY NA LIEKY RÁSTLI NAJVIAC PRI VOĽNOPREDAJNÝCH LIEKOCH

V rokoch 2018-2024 rástli celkové výdavky na lieky podobne ako inflácia, ale pomalšie ako platy či celkové výdavky zdravotných poisťovní.

🔸 Kým výdavky na lieky sa zvýšili z 1,79 miliardy eur na 2,45 miliardy, čo je nárast o 37 %, inflácia stúpla v rovnakom období kumulatívne o 38 %, priemerná nominálna mesačná mzda o 50 % a celkové výdavky zdravotných poisťovní o 52 %.

🔸 Najrýchlejšie rástli výdavky pacientov na voľnopredajné lieky (o 64 % zo 197 na 324 miliónov eur), predovšetkým počas pandémie v rokoch 2021-22. To môže odrážať vyššiu mieru samoliečby, ale aj vyššiu kúpyschopnosť obyvateľstva vďaka rastúcim platom. Zvýšili sa aj úhrady pacientov, najmä za receptové lieky (o 25 % z 229 na 286 miliónov eur), a úhrady zdravotných poisťovní za lieky (o 35 % z 1366 na 1841 miliónov eur).

🔸 Výdavky na lieky rástli počas celého sledovaného obdobia, výnimkou bol rok 2020, keď mierne klesli v čase nástupu pandémie (menej návštev lekárov, menej vyšetrení a predpisovania liekov). Najprudší nárast o vyše 11 % (250 miliónov eur) nastal v roku 2024, keď stúpli najmä platby pacientov za receptové lieky a úhrady zdravotných poisťovní.

🔸 Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zaplatili zdravotné poisťovne v minulom roku najviac za liečbu onkologických ochorení (543 miliónov eur), ochorení tráviaceho traktu a metabolizmu (229), kardiovaskulárne ochorenia (224) a za respiračné ochorenia (98).

🔸 Najvyšší objem doplatkov za receptové lieky mali pacienti pri ochoreniach srdcového systému (43 miliónov), tráviaceho traktu (16 miliónov) a nervového systému (14 miliónov).

🔸 Čo sa týka voľnopredajných liekov, pacienti vlani najviac minuli na respiračné ochorenia (99 miliónov eur), poruchy trávenia (69), ochorenia svalstva (54), nervového systému (40), kože (22) a srdcového systému (20). Z pohľadu spotrebovaného množstva si najviac kupovali lieky na horúčku, nádchu a bolesť hrdla.

🔸 Najvyššia priemerná cena za voľnopredajný liek bola na urologické ochorenia (16 eur/ks), ochorenia srdca a obehového systému (12 eur/ks), ochorenia svalov, nervového systému a infekčné ochorenia (8 eur/ks).

30/04/2025

ISA POZÝVA ODBORNÍKOV NA SPOLUPRÁCU PRI ANALYZOVANÍ KONKURENCIESCHOPNOSTI A PRODUKTIVITY SLOVENSKA

Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR (ISA) plní od apríla tohto roku úlohu sekretariátu Rady vlády Slovenskej republiky pre konkurencieschopnosť a produktivitu (ďalej len RVKP alebo Rada). Rada analyzuje prijaté stratégie a politiky, koordinuje ministerstvá a ďalšie subjekty a navrhuje odporúčania a opatrenia vláde pre podporu produktivity a konkurencieschopnosti Slovenska. Chce pri tom užšie spolupracovať s odborníkmi a zástupcami stavovských a odborných organizácií. Všetko o RVKP sa dozviete tu: https://isa.gov.sk/o-nas/rvkp/

Súčasťou nového organizačného usporiadania Rady bude aj päťčlenný panel odborníkov. Jeho cieľom je zvýšiť odbornosť, nestrannosť a kvalitu analytických materiálov predkladaných na rokovanie a je inšpirovaný odporúčaniami OECD (2020). Má zabezpečiť dôveryhodnosť výstupov prostredníctvom kontroly kvality a zapojenia expertov z akademickej obce, výskumu či súkromného sektora. Výber odborníkov sa uskutoční formou verejnej výzvy na základe ich špecializácie a odbornosti, čím sa posilňuje kredibilita Rady. Viac sa dozviete tu: https://isa.gov.sk/wp-content/uploads/2025/04/Vyzva_panel_odbornikov.pdf.

Radu tvoria aj nestáli členovia navrhovaní na základe Štatútu Rady a tiež zverejnenej výzvy, prihlásiť sa môžete tu: https://isa.gov.sk/wp-content/uploads/2025/04/Vyzva_nestaly_clen.pdf.
Zostava nestálych členov Rady, ktorí sú vyberaní na základe výzvy, je nasledovná:
🔸 dvaja zástupcovia organizácií výskumu a vývoja
🔸 jeden zástupca malých a stredných podnikov
🔸 jeden zástupca živnostníkov
🔸 jeden zástupca odborov

Návrhy môžete poslať najneskôr do 15.5.2025 prostredníctvom formulára danej výzvy.

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR

16/04/2025

SLOVENSKO MÁ ŠTVRTÚ NAJNIŽŠIU MIERU ZAŽITEJ KRIMINALITY V EÚ

Podľa dotazníkového prieskumu EU-SILC zažilo na Slovensku v roku 2023 kriminalitu, násilie alebo vandalizmus 3,4 % ľudí, čo je štvrtá najnižšia hodnota v EÚ. Priemer EÚ je 10 %. Maximum sme dosiahli v roku 2009, keď sa s týmito javmi stretlo 12,3 % ľudí. Odvtedy hodnota dlhodobo klesá.

🔶 Slovensko patrí medzi štáty s najväčším rozdielom v zažitej kriminalite u ľudí žijúcich v chudobe oproti ľuďom žijúcim mimo nej. Kým len 2,4 % ľudí s príjmom nad 60 % mediánovej hodnoty zažilo kriminalitu, u ľudí pod touto hranicou to je 9,3 %. Medzi ľuďmi žijúcimi v chudobe je teda tento jav častejší a dlhodobo sa drží na podobnej úrovni.

🔶 Väčšie rozdiely sú aj podľa miery urbanizácie. Na Slovensku zažilo kriminalitu vo veľkých mestách 6 % ľudí, v mestách a predmestiach 2,9 % a na vidieku 2,6 %. Ak zohľadníme aj riziko chudoby, tak vo veľkých mestách zažilo kriminalitu 25,6 % ľudí ohrozených chudobou a na vidieku 7,4 %.

🔶 Urbanizácia môže byť aj čiastočným vysvetlením, prečo je na Slovensku nízka zažitá kriminalita. Na vidieku je kriminalita vo všeobecnosti nižšia. Na Slovensku žije na vidieku 48,8 % obyvateľstva, čo je o 22,8 percentuálneho bodu viac ako priemer EÚ. Zároveň ide o najvyšší podiel v rámci EÚ.

🔶 Miera zažitej kriminality na Slovensku dlhodobo klesá podobne ako počet evidovaných trestných činov políciou. Dá sa tak predpokladať, že celková kriminalita od začiatku merania v roku 2008 skutočne klesla a nie je výsledkom neochoty nahlasovať ju. Najčastejšími trestnými činmi sú krádeže a vlámania.

🔶 Z okolitých štátov je na tom lepšie Poľsko, kde je zažitá kriminalita na úrovni 2,8 %. V Maďarsku je to 6,1 %, v Česku 6,6 % a v Rakúsku 7 %. Najmenej kriminality a vandalizmu v EÚ hlásia v Chorvátsku a Litve, najviac v Grécku a Holandsku. Grécko je zaujímavé tým, že kým inde v EÚ zažitá kriminalita a vandalizmus dlhodobo klesajú alebo stagnujú, tam za 20 rokov narástla (zo 7,8 na 20,9 %).