Ústav pamäti národa

Ústav pamäti národa Verejnoprávna inštitúcia, zaoberá sa výskumom doby neslobody rokov 1939-1989.

Poslanci Snemu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 museli preukázať árijský pôvod. Ondreja Schlossera za poslanca ...
10/09/2026

Poslanci Snemu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 museli preukázať árijský pôvod.

Ondreja Schlossera za poslanca Snemu Slovenskej republiky vymenoval 20. novembra 1941 prezident Jozef Tiso. O. Schlosser zložil poslaneckú prísahu 25. novembra 1941.

V súvislosti s prevzatím mandátu musel O. Schlosser na sekretariáte snemu osvedčiť svoju národnosť. Podľa § 3 Nariadenia č. 198 zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov (tzv. Židovský kódex) to znamenalo formou notársky overeného potvrdenia preukázať, že je árijského pôvodu a jeho manželka nežidovského pôvodu (na rozdiel od poslanca manželka mohla byť židovskou miešankou).

O. Schlosser 14. februára 1942 sám vyhotovil osvedčenie o tom, že sa na neho a jeho manželku nevzťahujú ustanovenia Židovského kódexu. Toto osvedčenie nespĺňalo požiadavky uvedené v Židovskom kódexe a sekretariát snemu 10. apríla 1942 vyzval O. Schlossera, aby v lehote do 30. apríla 1942 predložil notársky overené potvrdenie.

Zjavne sa tak stalo, pretože sekretariát snemu 24. novembra 1942 vrátil O. Schlosserovi doklad o jeho árijskom pôvode a doklad o nežidovskom pôvode jeho manželky. Z toho dôvodu sa notársky overené potvrdenia v osobnom spise poslanca O. Schlossera nezachovali.

Rasové obmedzenia pri realizácií politických práv boli jedným z typických znakov fašistického režimu.

Zdroj: Osobný spis Ondreja Slossera, SNA.

09/09/2026

Pavel Kučera mal šesť rokov, keď ho spolu s matkou deportovali do koncentračného tábora Bergen-Belsen.

Keď Židia nesmeli sedieť na verejných lavičkáchDnes si pripomíname Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktor...
09/09/2026

Keď Židia nesmeli sedieť na verejných lavičkách

Dnes si pripomíname Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý je spojený s prijatím tzv. Židovského kódexu 9. septembra 1941.

Prenasledovanie židovského obyvateľstva sa však neprejavovalo iba v zákonoch a vládnych nariadeniach. Do každodenného života Židov zasahovali aj rozhodnutia miestnych úradov.

Jedným z príkladov je vyhláška Okresného úradu v Banskej Štiavnici zo 17. júna 1941. Pod hrozbou peňažného trestu alebo väzenia zakazovala Židom a osobám postaveným im na roveň vstup a zdržiavanie sa na vybraných miestach v Banskej Štiavnici a jej okolí.

Zákaz sa vzťahoval napríklad na botanickú záhradu, banské múzeum, Starý a Nový zámok, Počúvadlianske jazero, Sitno či kino HG. Medzi zakázanými miestami boli aj všetky verejné lavičky v Banskej Štiavnici.

Takéto opatrenia ukazujú, ako protižidovská politika postupne vytláčala Židov z verejného priestoru a zasahovala aj do najbežnejších oblastí každodenného života.

Zákony a nariadenia vlády vydané v rokoch 1939 až 1945 v Slovenskom zákonníku sú dostupné na webovej stránke ÚPN:
https://www.upn.gov.sk/sk/slovensky-zakonnik/

85 rokov od prijatia tzv. Židovského kódexuDňa 9. septembra 1941 prijala vláda Slovenskej republiky nariadenie č. 198/19...
09/09/2026

85 rokov od prijatia tzv. Židovského kódexu

Dňa 9. septembra 1941 prijala vláda Slovenskej republiky nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, známe ako tzv. Židovský kódex. Išlo o jeden z najrozsiahlejších a najtvrdších protižidovských právnych predpisov v Európe počas rokov 1939 – 1945.

Kódex obsahoval 270 paragrafov v 12 častiach a zjednotil dovtedajšie protižidovské normy do jedného systému rasového zákonodarstva. Bol výrazne ovplyvnený Norimberskými zákonmi z roku 1935 a Židov definoval predovšetkým na základe rasového pôvodu.

Zásadne obmedzil osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva židovského obyvateľstva. Zaviedol verejné označovanie Židov päťcípou hviezdou, vylúčenie zo škôl, obmedzenie slobody pohybu, nútenú prácu a zásahy do náboženského života.

Zároveň vytvoril právny rámec pre tzv. arizáciu, teda prevod židovského majetku do vlastníctva „árijských“ obyvateľov. Tým výrazne oslabil hospodárske postavenie židovskej komunity a pripravil pôdu pre jej ďalšie prenasledovanie.

Židovský kódex sa stal legislatívnym základom majetkovej likvidácie a následných deportácií Židov zo Slovenska. Formálne bol zrušený nariadením Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944.

Na Slovensku si 9. september pripomíname ako Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Prijatie tzv. Židovského kódexu 9. septembra 1941 zásadne zmenilo postavenie židovského obyvateľstva na Slovensku. Proti...
09/09/2026

Prijatie tzv. Židovského kódexu 9. septembra 1941 zásadne zmenilo postavenie židovského obyvateľstva na Slovensku. Protižidovská legislatíva obmedzovala základné práva, pripravovala Židov o majetok a stala sa súčasťou systému prenasledovania, ktorý viedol aj k deportáciám.

Jedným z ľudí, ktorých tieto udalosti zasiahli už v detstve, bol Pavel Kučera. S rodinou sa najskôr skrýval v jednom z bratislavských bytov. Po udaní bol ako šesťročný chlapec spolu s matkou deportovaný do koncentračného tábora Bergen-Belsen.

Vo videu Pavel Kučera spomína na deportáciu, pobyt v tábore a skúsenosť dieťaťa vystaveného hladu, chorobám, zime a každodennej prítomnosti smrti.

Pavel Kučera a jeho matka prežili až do oslobodenia. Jeho otec bol väznený v koncentračnom tábore Buchenwald, kde zahynul.

Celé video si môžete pozrieť na našom YouTube: https://youtu.be/SBaN7jdlg_k

„Na štátny trovy študuje a pracuje protištátne“Dňa 6. septembra 1956 zasadla na základe pokynu z rektorátu disciplinárna...
08/09/2026

„Na štátny trovy študuje a pracuje protištátne“

Dňa 6. septembra 1956 zasadla na základe pokynu z rektorátu disciplinárna komisia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Jej úlohou bolo prerokovať prípady skupiny študentov fakulty, ktorí sa aktívne zúčastnili na jarných protestných vystúpeniach slovenských vysokoškolákov, označovaných aj ako „pyžamová revolúcia“.

Počas majálesov v Bratislave a Prahe, ako aj počas májových zhromaždení na internátoch, študenti spontánne vyjadrovali nesúhlas s konkrétnymi krokmi vládnuceho režimu, ktoré ideologizovali vysokoškolské štúdium a znižovali jeho kvalitu.
Disciplinárna komisia riešila prípady deviatich študentov fakulty, označených v zápisnici ako „Chládkova skupina“.

Za hlavného vinníka označila poslucháča 3. ročníka Milana Chládka. Okrem účasti na organizovaní protestov mu vytýkala napríklad verejný nesúhlas s hraním sovietskej hymny na konci rozhlasového vysielania či s vyvesovaním sovietskej vlajky, „ktoré nám už lezie krkom“.

Skupina mala verejne kritizovať aj prominentný stranícky káder pôsobiaci na univerzite, profesora histórie Miloša Gosiorovského, ktorého v dobovej formulácii označila ako „murára profesora histórie“.

Komisia napokon rozhodla v prípade Milana Chládka o prerušení štúdia na jeden rok s tým, že jeho návrat na fakultu je „nežiaduci“. Rektor toto rozhodnutie neskôr potvrdil. Štúdium na jeden rok prerušili aj Eugenovi Hawerlandovi. Ďalším šiestim predvolaným študentom komisia uložila miernejšie tresty – verejné pokarhanie pred vedením školy. Trom z nich bolo zároveň odobraté ubytovanie v internáte, keďže im podľa zápisnice „zatiaľ nemožno dokázať reakčné zameranie“.

Milan Chládek sa následne stal aj predmetom záujmu Štátnej bezpečnosti. Bol predvolávaný na výsluchy a čelil snahám získať ho na tajnú spoluprácu výmenou za prísľub beztrestnosti. Vedenie fakulty sa ho zároveň pokúšalo prinútiť k verejnej sebakritike.

Počas nasledujúceho desaťročia sa opakovane neúspešne usiloval dostať na vysokú školu. Podľa dobového posudku nespĺňal požiadavky kladené na „socialistického inteligenta“. V štúdiu mohol pokračovať až počas Pražskej jari, popri zamestnaní.

Ako politická moc zasahovala do umenia, pamiatok, architektúry, múzejných zbierok či archívov? A akým spôsobom sa kultúr...
04/09/2026

Ako politická moc zasahovala do umenia, pamiatok, architektúry, múzejných zbierok či archívov? A akým spôsobom sa kultúrne dedičstvo menilo, ničilo, chránilo alebo nanovo interpretovalo pod tlakom ideológie?

Týmto otázkam sa bude venovať vedecká konferencia Kultúrne dedičstvo v zajatí ideológie, ktorú Ústav pamäti národa organizuje v spolupráci s ICOMOS Slovensko.

Program konferencie je rozdelený do štyroch tematických blokov: Umenie a pamiatky, Archívy a múzeá, Architektúra a urbanizmus a Kultúrne dedičstvo a identita.

Súčasťou programu bude aj panelová diskusia.

Konferencia sa uskutoční 22. septembra 2026 od 9.30 hod. v priestoroch Zichyho paláca, Ventúrska 9, Bratislava.

Podujatie sa koná v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

Vstup na podujatie je voľný.

FRAGMENTY #6 Vzdelávacie hry a história🎲Hry dnes nie sú len formou zábavy. Čoraz častejšie sa využívajú aj vo vzdelávaní...
03/09/2026

FRAGMENTY #6 Vzdelávacie hry a história🎲

Hry dnes nie sú len formou zábavy. Čoraz častejšie sa využívajú aj vo vzdelávaní a pri približovaní náročných spoločenských či historických tém.

V novej epizóde podcastu Fragmenty sa pozrieme na to, ako môžu digitálne technológie a herný dizajn pomáhať pri spoznávaní dejín a približovaní náročných historických tém.

S hosťami z Gamifactory budeme hovoriť o tom, ako dokážu tzv. vážne hry (serious games) priblížiť mladým ľuďom dejiny a prečo je pri ich tvorbe dôležité hľadať rovnováhu medzi pútavým herným zážitkom a vzdelávacím obsahom.

Hosťami epizódy sú Tatiana Zacharovská z Ateliéru herného dizajnu FTF VŠMU a Lead Game Designer v Impact Games a Jakub Žaludko, zakladateľ Impact Games, politológ a odborník na globálne vzdelávanie.

🎧 Odkazy na epizódu nájdete v komentári.

Ústav pamäti národa vás v spolupráci s ICOMOS Slovensko pozýva na vedeckú konferenciu Kultúrne dedičstvo v zajatí ideoló...
02/09/2026

Ústav pamäti národa vás v spolupráci s ICOMOS Slovensko pozýva na vedeckú konferenciu Kultúrne dedičstvo v zajatí ideológie.

Podujatie sa uskutoční 22. septembra 2026 od 9.30 hod. v priestoroch Zichyho paláca, Ventúrska 9, Bratislava.

Konferencia sa bude venovať otázkam ničenia, transformácie, ochrany a ideologickej manipulácie kultúrneho dedičstva v podmienkach totalitných a autoritatívnych režimov.

Program konferencie zverejníme v najbližších dňoch.

Podujatie sa koná v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

Vstup na podujatie je voľný.

Address

Miletičova 21, P. O. Box 29
Bratislava
82018

Opening Hours

Monday 08:00 - 12:00
13:00 - 15:00
Tuesday 08:00 - 12:00
13:00 - 15:00
Wednesday 08:00 - 12:00
13:00 - 15:00
Thursday 08:00 - 12:00
13:00 - 15:00
Friday 08:00 - 12:00
13:00 - 14:00

Telephone

+4212\/59300311

Website

, , ,

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Ústav pamäti národa posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Organization

Send a message to Ústav pamäti národa:

Shortcuts

Share

Category