Inštitút kultúrnej politiky

Inštitút kultúrnej politiky Inštitút kultúrnej politiky (IKP) je analytický útvar Ministerstva kultúry SR. Institute for

INŠTITÚT KULTÚRNEJ POLITIKY AKO ANALYTICKÝ ÚTVAR MK SR ZANIKÁ S ÚČINNOSŤOU OD 1. 9. 2024. Inštitút kultúrnej politiky pô...
30/08/2024

INŠTITÚT KULTÚRNEJ POLITIKY AKO ANALYTICKÝ ÚTVAR MK SR ZANIKÁ S ÚČINNOSŤOU OD 1. 9. 2024.

Inštitút kultúrnej politiky pôsobil na ministerstve kultúry 7 rokov počas 5 ministrov a ministeriek a pracovalo v ňom za ten čas dokopy 10 analytikov a analytičiek.

Od vzniku analytického útvaru na MK SR sa nám podarilo prostredníctvom dát a analýz lepšie pochopiť kultúrny sektor, pomáhať vedeniu ministerstva robiť informovanejšie rozhodnutia, stáť pri implementácií rôznych reforiem, či šetriť verejné financie v rezorte kultúry.

Skrátka, snažili sme sa vytvoriť pre občanov vyššiu hodnotu za ich peniaze.

Ďakujeme,
Za Váš tím IKP, Marcel, Zuzka, Viky, Peťa, Miška, Mišo a Žanet.

Na IKP sme od roku 2018 zrealizovali napríklad:
✅ V spolupráci medzi MK SR a ÚHP sme identifikovali 69 úloh pre zlepšenie verejných politík vo vládou schválenej Revízií výdavkov na kultúru vydanej v roku 2020, z ktorých polovicu sa nám podarilo splniť.
✅ Úspory, ktoré sme identifikovali, ušetrili pri verejných obstarávaniach cez 16 mil. eur.
✅ Ako gestori sme pripravili investičnú stratégiu rezortu kultúry. Zostavili sme na základe údajov od organizácií zásobník 579 investičných akcií, ktoré dosiahli v roku 2024 výšku spolu 1,029 mld. eur. Investičnú stratégiu v roku 2023 schválila ministerka a MK SR malo na základe nej efektívne prideľovať investičné prostriedky podľa jasných kritérií.
✅ MK SR medzi rokmi 2020 a 2023 realizovalo verejné výberové konania na štatutárov zriadených organizácií podľa internej smernice, na ktorej sme sa podieľali. Spolu tak bolo vybraných 15 štatutárov na základe verejných prezentácií pred odbornou vyváženou komisiou a so zapojením verejnosti.
✅ Od 2020 prebiehala skvalitňovanie 30 kontraktov medzi štatutármi a zriaďovateľom prostredníctvom jasne definovaných očakávaných výsledkov organizácie.
✅ Gestorovali sme za MK SR projekt za 6 mil. eur z Plánu Obnovy pri pasportizácii nehnuteľných NKP v majetku štátu, ktorá sa má využiť okrem iného aj pre lepšie plánovanie investícií do tohto majetku.
✅ Nakoľko v roku 2020 skončila platnosť stratégie kultúry (2014 – 2020) upozornili sme, že je potrebné pre potreby cieleného rozvoja kultúry pripraviť a prijať novú stratégiu. V rokoch 2021 – 2023 sa na pôde MK SR a v dialógu so širokou kultúrnou obcou identifikovali potreby a opatrenia pre kultúru a kreatívny priemysel, v dokumente Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR do roku 2030, čo bolo schválené vládou v roku 2023.
✅ V spolupráci s inými organizačnými útvarmi MK SR a na základe dát sme vyčíslili modernizačný dlh v kultúre: pamiatkový dlh celého pamiatkového fondu, akvizičný a zbierkový dlh celej siete múzeí a galérií, akvizičný knižničný dlh celej siete knižníc, ako aj debarierizačný dlh pre rezortné organizácie. Prostredníctvom prieskumov realizovaných v 2023 sa mali dlhy spresňovať pre potreby advokácie ďalších investičných aktivít rezortu najmä pre oblasť múzeí aj pamiatok.
✅ Zostavili sme systém vyhodnocovanie cieľov 20 kultúrnych politík (múzejná, divadelná a pod.) na základe merateľných ukazovateľov v spolupráci s odborníkmi naprieč kultúrnymi oblasťami
✅ Od roku 2018 sme vypracúvali analýzy dopadov na rozpočet verejnej správy, či podnikateľské prostredie pre viac ako 97 legislatívnych a nelegislatívnych materiálov rezortu kultúry; vrátane veľkých zmien v kultúrnej politike ako nový mediálny zákon, zavedenie cashback-u pre audiovíziu, financovanie EHMK, zákony súvisiace s verejnoprávnou televíziou, cirkvami, umeleckými fondmi, či zavedenie nového financovania postupových súťaží neprofesionálneho umenia, ako aj mnohé ďalšie.
✅ Úlohy, pri ktorých bola potrebná participácia so širokou odbornou verejnosťou, a ktoré sa týkalo vzdelávania profesionálov v kultúre, sme realizovali v spolupráci s Odborom kreativity a vzdelávania, ktorý zastrešoval Platforma pre kultúrny a kreatívny priemysel.

(Foto je zo stretnutia analytických jednotiek, 2023)

NA SLOVENSKU NAVŠTEVUJE MÚZEÁ A GALÉRIE ASPOŇ RAZ ROČNE 41% POPULÁCIE. Podľa dát z Eurobarometra z roku 2017 navštevuje ...
22/08/2024

NA SLOVENSKU NAVŠTEVUJE MÚZEÁ A GALÉRIE ASPOŇ RAZ ROČNE 41% POPULÁCIE.

Podľa dát z Eurobarometra z roku 2017 navštevuje v EÚ múzeá a galérie polovica Európanov a Európaniek, pričom Slovensko sa nachádza na 20. mieste v ich návštevnosti. Najväčší konzumenti múzeí a galérií v Európe sú vo Švédsku a Belgicku.

V roku 2022 na Slovensku navštívili galériu a múzeum traja zo štyroch Slovákov a Sloveniek. Vo zvyšných krajinách V4 však pripadalo na každého obyvateľa aspoň jedna návšteva múzea a galérie.

Návštevnosti múzeí a galérií od roku 2022 významne prispieva SNG, ktorá bola slávnostne otvorená po dlhoročnej rekonštrukcii. Už v roku 2023 dosiahla v režime obmedzených otváracích hodín vyššiu návštevnosť než v predpandemických rokoch.

Zdroj: KULT, Eurobarometer, Výročná správa SNG

SLOVENSKÉ FILMY ZÍSKAVAJÚ NA KVALITE. Slovenská kinematografia získava každoročne medzinárodné ocenenia na filmových fes...
22/08/2024

SLOVENSKÉ FILMY ZÍSKAVAJÚ NA KVALITE.

Slovenská kinematografia získava každoročne medzinárodné ocenenia na filmových festivaloch v zahraničí. Len v roku 2022 získali slovenské filmy 9 cien a 11 nominácií na vybraných filmových festivaloch.

Prestížnu Európsku cenu v kategórii európska herečka v roku 2017 získala slovenská herečka Alexandra Borbély za film O tele a duši, v maďarskom origináli Testről és lélekről.

Na portáli Československej filmovej databáze (ČSFD) získa každoročne skóre nad 70 % stále viac slovenských premiér. V roku 2017 takéto skóre získalo 14%, zatiaľ čo v roku 2021 až 53% slovenských premiér.

Sledované festivaly sú: Európske filmové ceny, Oscar, Annecy International Animated Film Festival, Medzinárodné filmové festivaly v Benátkach, v Cannes, v Berlíne, v Karlových Varoch, Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary a iné.

Viac informácií dostupných na: https://bitly.cx/GbQT

HODNOTA SLOVENSKÉHO EXPORTU KULTÚRY A KREATÍVNEHO PRIEMYSLU (KKP) NA OBYVATEĽA JE  VYŠŠIA AKO V MAĎARSKU A NIŽŠIA AKO V ...
22/08/2024

HODNOTA SLOVENSKÉHO EXPORTU KULTÚRY A KREATÍVNEHO PRIEMYSLU (KKP) NA OBYVATEĽA JE VYŠŠIA AKO V MAĎARSKU A NIŽŠIA AKO V ČESKU A POĽSKU.

V porovnaní v rámci krajín V4 slovenský export KKP osciluje medzi Poľskom a Maďarskom, v rámci krajín EÚ je slovenský export KKP na 14. mieste.

Aj napriek tomu, že české HDP KKP vzhľadom k celkovému HDP krajiny je porovnateľné so slovenským, český export je výrazne výkonnejší a v prepočte na obyvateľa patrí k jedným z najlepších v celej EÚ.

Zdroj: Eurostat

NÁVŠTEVA PAMIATOK JE PRE SLOVÁKOV A SLOVENKY NAJOBĽÚBENEJŠOU KULTÚRNOU AKTIVITOU.Podľa prieskumu NOC navštívilo kultúrnu...
22/08/2024

NÁVŠTEVA PAMIATOK JE PRE SLOVÁKOV A SLOVENKY NAJOBĽÚBENEJŠOU KULTÚRNOU AKTIVITOU.

Podľa prieskumu NOC navštívilo kultúrnu pamiatku aspoň raz v posledných 12 mesiacoch 70,1% populácie. Častejšie (príp. rovnako časté ako doteraz) navštevovanie historických pamiatok v budúcnosti uvádza 66% obyvateľstva. Najvyšší podiel ľudí ochotných navštevovať pamiatky častejšie je v Komárňanskej a Gemersko-malohontskej župe.

Práve oblasť Gemeru a Malohontu získala v roku 2021 cenu Značka Európske dedičstvo (European Heritage Label) spolu s ďalšími 11 európskymi lokalitami. Značka Európske dedičstvo je prideľovaná lokalitám s kľúčovou úlohou v európskej histórii a kultúre. Môžu sa o ňu uchádzať nielen pamiatky, kultúrny tovar a predmety, ale aj prírodné lokality.

Zdroj: KULT, PÚ SR

Viac o významnom úspechu malieb na Gemeri a Honte na: https://bitly.cx/sXo4T

Ilustrácia: fotka malieb prevzatá z PÚ SR

NA SLOVENSKU JE V KNIŽNICIACH REGISTROVANÝCH 7,2 % POPULÁCIE.Slovenské knižnice sú obyvateľmi a obyvateľkami využívané l...
22/08/2024

NA SLOVENSKU JE V KNIŽNICIACH REGISTROVANÝCH 7,2 % POPULÁCIE.

Slovenské knižnice sú obyvateľmi a obyvateľkami využívané len v malej miere, z krajín V4 dokonca v najmenšej. Slovensko je pod priemerom krajín EÚ v počte registrovaných čitateľov a čitateliek, ktorý sa podľa IFLA pohybuje na úrovni 17%.

Nízky záujem o využívanie knižníc môže súvisieť aj s nedostatočným napĺňaním knižničných štandardov podľa Metodického usmernenia MK SR. Parametre ako náklady na nákup knižničného fondu, prevádzkové hodiny pre verejnosť za týždeň, vzdelávanie zamestnancov, či organizácia podujatí sa len v niekoľkých prípadoch dostávajú nad stanovenú hranicu štandardov.

Avšak štandardy v oblasti zabezpečenia študijných miest sa plnia nad 100% skoro vo všetkých regionálnych knižniciach s krajskou pôsobnosťou. Úspešne sa plní aj štandard zabezpečenia počítačov s internetom pre verejnosť. Knižnice sú pritom kultúrnou inštitúciou s najširšou dostupnosťou na Slovensku a pri zlepšení ponúkaných služieb majú potenciál zvýšenia svojej využívanosti.

Zdroj: KULT, IFLA, SNK dostupné na: https://bitly.cx/yu7k

NA SLOVENSKU SA NACHÁDZA VIAC AKO 10-TISÍC NEHNUTEĽNÝCH KULTÚRNYCH PAMIATOK. Vzhľadom na rozlohu Slovenska to predstavuj...
22/08/2024

NA SLOVENSKU SA NACHÁDZA VIAC AKO 10-TISÍC NEHNUTEĽNÝCH KULTÚRNYCH PAMIATOK.

Vzhľadom na rozlohu Slovenska to predstavuje 20 pamiatok na 100 km2. Podľa reportu ESPON z roku 2006 sa na Slovensku, vzhľadom na veľkosť krajiny, nachádza nadpriemerné množstvo pamiatok. V rámci krajín EÚ je v počte pamiatok na km2 Slovensko na 16. mieste.

Viaceré slovenské pamiatky a kultúrne lokality boli zaradené aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Do roku 2022 bolo na tento zoznam zapísaných 6 slovenských kultúrnych lokalít, medzi ktoré patria Spišský hrad, historické mesto Levoča, Vlkolínec, ako aj pamiatková rezervácia Banská Štiavnica. Česká republika má na zozname UNESCO zapísaných 16 pamiatok.

Zdroj: KULT, ESPON, UNESCO

Viac o pamiatkach UNESCO na: https://slovakia.travel/kam-ist/pamiatky-unesco

Ilustrácia: Edmund Gwerk, Hlavná ulica v Banskej Štiavnici, dostupné na: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TMP.996

NA SLOVENSKU SA ROČNE USKUTOČNÍ VIAC AKO 500 VÝSTAV A PREHLIADOK ROČNE.Každý piaty Slovák a Slovenka navštívi aspoň raz ...
22/08/2024

NA SLOVENSKU SA ROČNE USKUTOČNÍ VIAC AKO 500 VÝSTAV A PREHLIADOK ROČNE.

Každý piaty Slovák a Slovenka navštívi aspoň raz ročne galériu, pričom výstavy nezávislých galérií (bez zbierok) vzhliadlo v roku 2019 zhruba 250-tisíc divákov.

Značkou kvality slovenského vizuálneho umenia je účasť na prestížnych zahraničných medzinárodných prehliadkach a podujatiach. Do pozornosti sa Slovensko dostalo napríklad v roku 2022 na Bienále v Benátkach, medzinárodnej zahraničnej prehliadke umenia, kde boli prezentované diela Márie Bartuszovej v rámci výstavy s názvom Milk of Dreams (v preklade Mlieko snov). Jej úspechom bola aj samostatná výstava v galérii Tate Modern v Londýne, ktorá prebiehala v období 2022 – 2023.

Zdroj: Kult, FPU

Viac o výstave na Bienále Benátky: https://bitly.cx/Y26A

Viac o výstav e v Tate Modern: https://t.ly/DhlWY

UMELECKÉ KONÍČKY SÚ NA SLOVENSKU VYHĽADÁVANOU FORMOU TRÁVENIA VOĽNÉHO ČASU. Umelecké koníčky sú medzi obyvateľmi a obyva...
22/08/2024

UMELECKÉ KONÍČKY SÚ NA SLOVENSKU VYHĽADÁVANOU FORMOU TRÁVENIA VOĽNÉHO ČASU.

Umelecké koníčky sú medzi obyvateľmi a obyvateľkami Slovenska populárne, podľa údajov z Eurostatu z roku 2015 vykonávalo aspoň raz za rok aktívnu kultúrnu aktivitu 38,1% populácie Slovenska, pričom priemer EÚ vykazuje 35,2% aktívne participujúcich obyvateľov a obyvateliek.

Umelecké koníčky sa často vykonávajú aj v základných umeleckých školách, kde sa podľa štatistík z roku 2019 zapísalo o 30 % viac žiakov a žiačok vrátane dospelých ako v Českej republike v prepočte na obyvateľa.

Z prieskumu EU SILC zároveň vyplynulo, že záujem o praktizovanie umeleckých koníčkov klesá s vekom a stúpa so vzdelaním a príjmom. Umelecké koníčky sú celkovo v EÚ najrozšírenejšie v malých mestách a najzriedkavejšie vo vidieckych oblastiach.

Zdroj: EU SILC, Eurostat, CVTI, StatIS

NA SLOVENSKU SA VYDÁVA PODOBNÉ MNOŽSTVO UMELECKEJ LITERATÚRY AKO V ČESKU A FÍNSKU.V prepočte na 10-tisíc obyvateľov sa n...
22/08/2024

NA SLOVENSKU SA VYDÁVA PODOBNÉ MNOŽSTVO UMELECKEJ LITERATÚRY AKO V ČESKU A FÍNSKU.

V prepočte na 10-tisíc obyvateľov sa na Slovensku vydáva od roku 2017 v priemere 6 kníh v 1. vydaní. Podobne veľká krajina, akou je Fínsko, vydáva rovnaké množstvo kníh vzhľadom na počet obyvateľov.

Pôvodné slovenské prozaické diela tvoria približne štvrtinu zo všetkých vydaných diel umeleckej literatúry a v priemere sa od roku 2017 vydáva každoročne tisíc pôvodných prozaických diel.

Pôvodná slovenská tvorba je oceňovaná literárnymi cenami nielen doma, ale aj prestížnymi cenami v zahraničí. Významný úspech zaznamenala kniha Matky a kamionisti autorky Ivany Dobrakovovej, ktorá získala nielen cenu Európskej únie za literatúru v roku 2019, ale bola aj nominovaná na cenu Európskej banky pre obnovu a rozvoj za literatúru.

Zdroj: SNK, SLC, KULT, Štatistický úrad Česka a Fínska (Nipos a TK)

Viac o ocenení Európskou cenou za literatúru: https://t.ly/SkbDE

Viac o nominovaní na cenu Európskou bankou pre obnovu a rozvoj: https://t.ly/-Ze-U

Ilustrácia: prevzaté z ERBD, dostupné na: https://t.ly/DusHr

KAŽDÝ DRUHÝ SLOVÁK ALEBO SLOVENKA NAVŠTÍVI ASPOŇ RAZ ROČNE NEJAKÝ FESTIVAL. Návštevníkov a návštevníčok festivalov na Sl...
22/08/2024

KAŽDÝ DRUHÝ SLOVÁK ALEBO SLOVENKA NAVŠTÍVI ASPOŇ RAZ ROČNE NEJAKÝ FESTIVAL.

Návštevníkov a návštevníčok festivalov na Slovensku najviac lákajú hudobné festivaly, aspoň raz za rok ich navštívi 50% populácie. V tesnom závese sú folklórne podujatia a tradičná kultúra (45% populácie), následne filmové a divadelné festivaly (približne 30% populácie) a podujatia z oblasti neprofesionálneho umenia navštívilo aspoň raz ročne 20% populácie Slovenska.

Jedným z najznámejších slovenských festivalov je festival Východná. Podľa prieskumu NOC z roku 2019 v rámci účastníkov prevláda veková kategória nad 56 rokov a návštevníci s návštevníčkami pochádzajú najčastejšie z prešovského a žilinského kraja.

Zdroj: Eurobarometer, NOC dostupné na: https://t.ly/jzGxq

SLOVENSKO CHRÁNI A ROZVÍJA SVOJE NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO NADPRIEMERNE. Slovensko je jedna z najaktívnejších krajín v...
22/08/2024

SLOVENSKO CHRÁNI A ROZVÍJA SVOJE NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO NADPRIEMERNE.

Slovensko je jedna z najaktívnejších krajín v téme chránenia kultúrneho dedičstva. V zozname UNESCO bolo do roku 2023 zapísaných spolu 9 prvkov ako napríklad tradície spojené s chovom koní Lipican (2022), modrotlač (2018), či terchovská muzika (2013). Zvyšné krajiny UNESCO majú priemerne zapísané 4 prvky nehmotného kultúrneho dedičstva.

O rozvoj kultúrnych tradícií sa starajú organizácie ministerstva kultúry, ako napríklad ÚĽUV, alebo Centrum tradičnej ľudovej kultúry patriace pod SĽUK, ktoré každoročne zbiera a zasiela návrhy na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Z verejných zdrojov je tradičná kultúra a nehmotné kultúrne dedičstvo pravidelne podporované prostredníctvom Fondu na podporu umenia, cez ktorý bolo v roku 2023 v rámci programu Tradičná kultúra a kultúrno-osvetová činnosť podporených 362 žiadostí s pridelenou sumou 2 mil. eur.

Ilustrácia: Trojčlenná terchovská muzika, dostupné na: https://t.ly/p33o-

Zdroj: FPU, UNESCO

Viac informácií dostupných na: https://t.ly/LEPzf

Address

Námestie SNP 33
Bratislava
81331

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Inštitút kultúrnej politiky posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Organization

Send a message to Inštitút kultúrnej politiky:

Share