Najvyšším bodom obce je na južnej strane historická kaplnka (208 m n. m.) a najnižšie miesto sa nachádza v blízkosti chotára obce Bajka (166 m n. m.). Obec Horný Pial leží na východných svahoch Pohronskej pahorkatiny na terasách rieky Hron. Povrch katastra je len v malej miere kopcovitý a spádovitý smerom na východ. Povrch odlesneného chotára tvoria treťohorné uloženiny s pokrovom spraše. Má černo
zemné a hnedozemné pôdy. Vodstvo a klíma
Cez obec preteká nízkokapacitný recipient smerom od Dolného Pialu na sever, prameniaci na parcele „ Močariská “. Voda tohoto prameňa ústi do neďaleko tečúceho Toku Hron. Kataster obce sa nachádza v mierne suchom pásme s priemernou ročnou teplotou vzduchu 9 °C. V letných mesiacoch pripadá cca 25 °C na 60 dní a v zimných mesiacoch cca 0 - 1 °C na 40 dní počas daného obdobia. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 660 - 680 mm, a to v zime cca 300 mm a počas vegetačného obdobia spadne 360 - 380 mm. Pamiatky
Medzi pamätné stavby obce Horný Pial patrí jednoznačne kaplnka Narodenia Panny Márie, románskeho štýlu zrejme z 13. storočia, stojaca na miestnom cintoríne, ktorá bola neskôr viackrát upravovaná. Z interiéru kaplnky je veľmi vzácna baroková obruba oltárneho obrazu. V jej okolí sa nachádzajú viac ako 200 rokov staré lipy. Medzi mladšie pamätihodnosti môžeme zaradiť aj katolícky kostol, ktorý bol postavený v roku 1830 a kalvínsky kostol vybudovaný v roku 1837. Najstarší dokument, ktorý stráži meno tejto obce pochádza z roku 1209 a spomína ju pod názvom PELLY. Pánom usadlosti sa stal od roku 1251 Albert, syn zemianskej rodiny BOLYÁRA-PÉPLYIHO a dostala názov Bolyár Pélyi. Neskôr ju prevzali pod svoju správu rodiny Hunyadiovcov z Kálnej a z časti aj Majthényiovci. Meno obce sa ďalej spomína v písomnostiach z roku 1484 (Egyházaspél) z čias tureckej nadvlády (v rokoch 1543 - 1583), kedy aj samotní usadlíci boli daňovými platiteľmi. Okolo roku 1550, kedy vznikol Urbársky zákon, sa objavili spisy po rodine PÉLYI. História:
Poslednými dokumentmi z feudálnej doby (po rodine Hunyadiovcov) sa našli v nitrianskom archíve tzv. Súpis poddaných z doby Márie Terézie (ccaa rok 1770), ktorý podával konkrétny prehľad o obyvateľoch a konkrétnych obhospodarovaných plochách pôdy. Koncom 18. storočia sa stretávame aj s posledným názvom obce Pial, resp. Horný Pial, ktorý sa zachoval aj v súčasnej dobe.
