29/03/2026
V jeden decembrový deň sa ľudia ponáhľali do kostola. V tomto adventnom čase prechádzali okolo pani Jany, ktorá bola na ulici. Pri požiari bytu jej zomrel manžel a ona zostala bez strechy nad hlavou a peňazí. Niektorí ľudia písali na sociálne siete, aby tej pani niekto pomohol. Mohol to urobiť hocikto z nich.
Farmár Tibor z Rajeckej doliny nakoniec, priviezol pani Janu do Dobrého pastiera v Kláštore pod Znievom. Nakoniec prišli aj novinári z obrázkových žurnálov. Jej príbeh sa hodil do vianočného obdobia.
Ponáhľame sa do kostola, domov alebo do práce. Nemáme čas riešiť problémy druhých ľudí, veď máme dosť tých svojich. Nevidíme, nepočujeme a necítime utrpenie cudzích ľudí. Hovoríme si, že si títo ľudia za to môžu sami, že si vybrali život na ulici, že sú nevďační a nechcú sa vzdať alkoholu, že by sa mal o nich postarať štát.
Aj o ľuďoch s cukrovkou, nadváhou alebo rakovinou by sme mohli hovoriť, že si za to môžu sami. Mnohí z tých, ktorí trpia rôznymi závislosťami, alebo šíria hrubosť a násilie nepoznali rodinu, lásku, prijatie, boli v detstve zneužívaní alebo týraní.
Štát im môže dať finančnú podporu, jedlo alebo prístrešok. Lenže oni potrebujú prijatie a rešpekt. Nechcú byť nepotrební a neviditeľní. Kto chce pomáhať núdznym, nech to nerobí kvôli vďačnosti. Pomáhať treba preto, že sú ľudia hladní alebo smädní, nemajú oblečenie alebo príbytok, sú chorí a nevládni, ohrozovaní a prenasledovaní, osamelí alebo nespravodlivo súdení.
