Klenov je nádherná dedinka situovaná na hranici dvoch historických regiónov Spiš a Šariš, ako i na hranici dvoch významných geomorfologických celkov, a to Šarišská vrchovina a Čierna hora. Aj táto dvojitá dualita prispela k výraznej krajinnej heterogenite s jedinečným "Genius loci", kde domáci či návštevníci môžu okúsiť krásne spojenie členitého reliéfu hornatiny (s najnižším bodom 506 m n.m. na S
Z obce), nádherných výhľadov na všetky svetové strany až do vzdialenosti 70km, a to všetko lokalizované v doline Sopotníckeho potoka, ktorý pramení vo výške 600 m n.m. a rozdeľuje obec na dve komplementárne duše, čo vytvára jedinečný ráz krajiny obce Klenov. Kraj: Prešovský
Okres: Prešov
Región: Šariš
Poloha: 48.919167°
21.118611°
Nadmorská výška: cca 550 m n. Rozloha: 15,38 km²
Obyvateľstvo: 211 (31. december 2010)
Hustota obyvateľstva: 14 obyv./km²
Prvá písomná zmienka: 1330
Dejiny
Počiatky Klenova sa začali po tatárskom vpáde do našich krajov roku 1241 a možno aj skôr. Historici zachytávajú prvú písomnú zmienku v roku 1330, keď sa spomína ako farnosť Clencberk (Clemberc). Táto zmienka súvisí s nariadením panovníka, podľa ktorého uhorské duchovenstvo platilo pápežskej kúrii desiatky, o čo museli dbať majitelia poddanských dedín v údolí Sopotnice, totiž šľachtici z drienovského hradu. Obecná kronika uvádza: „Podľa farských záznamov v 12. storočí bola tu už založená fara. Musela to byť malá osada, ktorá mohla vzniknúť v 10. storočí, alebo ešte skôr. V tomto čase vznikol menší hrad na mieste ktoré sa dodnes volá hradisko.“ My akceptujeme rok 1332 ako rok prvej písomnej zmienky, kedy drienovský zeman Kajul predal šľachticovi Viliamovi Drugetovi dediny Sedlice, Miklušovce a Klenov. Tak to schválila i heraldická komisia v roku 1994. Názvy obce sa striedali – 1330 Clenberk, Clemberk, 1386 Sopothnicha, 1786 Klembeg, 1920 Klembrak, 1927 Klembarok, 1948 Klenov. Obyvatelia obce sa živili drevorúbačstvom, povozníctvom uhlia, rudy, dreva pre Rollovu Hutu, pálenám vápna, dreveného uhlia, tkaním plátna, výrobou mlynských kameňov. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno na predaj a šili krpce. Dominantou obce je gréckokatolícky Chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 5. novembra 1993 Ministerstvom kultúry SR. Pri chráme je drevená zvonica z roku 1742. Je chránená Pamiatkovým úradom v Prešove. Obec bola stavaná ako potočná radová zástavba. Najviac obyvateľov sa uvádza pri sčítaní ľudu v roku 1961, a to 651 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní v roku 1991 je to už len 279 obyvateľov. Dnes má obec 215 obyvateľov.
