Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica

11/06/2026

Po stopách staviteľov Hudecovcov – návšteva Alvina Hudeca v kremnickom archíve

Kremnický archív dnes, 11. júna 2026, privítal Alvina Hudeca z Kanady, vnuka Ladislava Eduarda Hudeca, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej architektúry s medzinárodným významom, ktorý výrazne ovplyvnil podobu moderného Šanghaja, a pravnuk staviteľa Juraja Hudeca z Banskej Bystrice.

Spolu s manželkou Anne a dokumentárnym filmovým štábom (China central newsreel and documentary film studio (group)) z Pekingu, ktorý pripravuje reportáž pre televíznu stanicu patriacu medzi štyri najväčšie v Číne, sa oboznámil s historickými dokumentmi a archívnymi materiálmi týkajúcimi sa rodiny Hudecovcov a stavieb, ktoré vybudovali v Kremnici.

Mimoriadnu pozornosť vzbudili vzácne archívne dokumenty k trom stavbám realizovaným stavebnou spoločnosťou Hudec (Hugyecza) a Rosenauer z Banskej Bystrice.

Medzi nimi sa nachádza aj dokumentácia k výstavbe nového dvojposchodového obytného domu na mieste bývalého Griegerovho domu č. 20 na Štefánikovom námestí, ktorý je dnes súčasťou Štátnej mincovne v Kremnici. Výstavba prebiehala od júla 1913 do júla 1915.

Ďalším významným projektom bola výstavba hasičskej zbrojnice a budovy kasína, realizovaná na základe poverenia mesta. Zachované dokumenty mapujú prípravu a priebeh stavebných prác v rokoch 1913 až 1916.

Na záver patrí veľké poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii, podpore a úspešnom priebehu podujatia. Osobitne ďakujeme aj Oblastnej organizácii cestovného ruchu Stredné Slovensko za spoluprácu. Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia!

Kremnické archivárky! :)

05/06/2026

🏛️ Verejná správa, voľby aj moderné služby štátu na jednom mieste.V tomto videu sa dozviete, ako funguje sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR a akú...

02/06/2026

Pred 185 rokmi sa narodil Pavol Križko – zakladateľ moderného slovenského archívnictva

30. mája 1841 sa v Banskej Bystrici narodil Pavol Križko – významný slovenský historik, archivár, publicista, učiteľ a národný buditeľ. Už od mladosti prejavoval záujem o históriu, literatúru a ľudovú kultúru.

Jeho život je neodmysliteľne spätý s mestom Kremnica, kde pôsobil najskôr ako učiteľ a kantor. Od roku 1872 bol vymenovaný za archivára mesta Kremnice, práve tu objavil svoju vášeň pre historické pramene.

Zachránil a usporiadal množstvo vzácnych dokumentov vrátane listín z 13. storočia. Vytvoril rozsiahle registre, indexy a archívne pomôcky, ktoré slúžia bádateľom dodnes.

Venoval sa výskumnej, publikačnej, zberateľskej, spolkovej i podnikateľskej činnosti. Je považovaný za zakladateľa moderného slovenského archívnictva a za jednu z najvýznamnejších osobností slovenského kultúrneho a historického života svojej doby.

Spomíname na jeho život a dielo, ktoré nám dodnes pomáhajú poznávať našu minulosť.

27/05/2026

🎼 Ján Levoslav Bella a Kremnica

25. mája 2026 sme si pripomenuli 90 rokov od úmrtia slovenského skladateľa - Jána Levoslava Bella.

Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej hudby. Hoci sa narodil v Liptovskom Mikuláši, významnú časť svojho života prežil v rokoch 1869 – 1881 práve v Kremnici.

Pôsobil tu ako mestský kapelník, duchovný, organista a pedagóg. V Kremnici založil orchester a veľký spevácky zbor, organizoval koncerty, dirigoval a začal pracovať na prvej slovenskej opere Kováč Wieland.

Najskôr býval v blízkosti františkánskeho kláštora, neskôr sa presťahoval na prvé poschodie domu u „Meislov“ vedľa radnice na hornej strane námestia.

Význam Bellovho pôsobenia pre mesto si veľmi dobre uvedomoval aj PhDr. Teodor Lamoš, CSc. Z jeho iniciatívy bola 11. decembra 1955 premenovaná Hudobná škola v Kremnici na Hudobnú školu Jána Levoslava Bellu. V ten istý deň o 15.00 hod. odhalili na dome č. 35 pamätný reliéf venovaný bývalému obyvateľovi mesta, hudobnému skladateľovi.

Ján Levoslav Bella svojou tvorbou a aktivitami výrazne obohatil kultúrny život Kremnice a jeho odkaz zostáva dodnes významnou súčasťou histórie mesta a slovenskej hudobnej kultúry.

O jeho činnosti dodnes svedčia aj cenné archívne dokumenty uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica.

07/05/2026

📜 Desať rokov od sprístupnenia výstavy „Klenoty mesta Kremnice“

Dňa 3. mája 2026 sme si v archíve pripomenuli 10 rokov od sprístupnenia výstavy Klenoty mesta Kremnice, ktorá verejnosti predstavila vzácne archívne dokumenty a historické poklady nášho mesta.

Výstava bola v roku 2016 výnimočná aj tým, že nadviazala na dvadsaťročnú prestávku vo výstavnej činnosti archívu. Slávnostne ju otvorila vedúca archívu spolu s bývalým primátorom mesta Kremnice Alexandrom Ferenčíkom a Milanom Rybárskym, bývalým predsedom MO MS Kremnica.

Súčasťou podujatia bolo aj poďakovanie bývalým archivárkam Anne Fusekovej, Darine Salátovej, Emílii Chovancovej a archivárovi Augustovi Denkovi za ich dlhoročnú, obetavú a často nenápadnú prácu v tomto významnom a zodpovednom povolaní. Poďakovanie patrilo aj štatutárovi mesta a predsedovi MO MS Kremnica za spoluprácu s archívom.

Od tohto obdobia archív vo svojich priestoroch pripravil už 15 výstav, prostredníctvom ktorých systematicky približuje históriu mesta a regiónu širokej verejnosti.

Archív tak neplní len úlohy v oblasti správnej a bádateľskej agendy, ale aktívne sa podieľa aj na prezentácii kultúrneho dedičstva Slovenska.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa na ich príprave podieľali, aj návštevníkom, ktorí ich počas rokov navštívili. 🙂

05/05/2026

📜 10 rokov informačných tabúľ ku kremnickému archívu

Vedeli ste, že informačné tabule, ktoré Vás vedú od hlavného ťahu smerom na Žiar nad Hronom či Martin, cez centrum mesta Kremnice až priamo k bráne nášho archívu, sú tu už 10 rokov – od 3. mája 2016?

Možno pôsobia nenápadne, no ich význam je nemalý. Uľahčujú bádateľom, študentom aj návštevníkom nájsť cestu k nám – a tým aj k histórii.

Za tie roky sa stali prirodzenou súčasťou orientácie v meste a pomohli mnohým objaviť archívne poklady Kremnice a jej okolia.
Sme radi, že vďaka nim je náš archív dostupnejší a bližší verejnosti.

Príďte sa presvedčiť aj Vy, kam Vás zavedú.

Tešíme sa na Vašu návštevu! 😉

31/03/2026

13/03/2026

Spomienky ukryté vo fotografiách z Veterníka 📸

Tento týždeň nás v archíve potešilo i ďalšie milé stretnutie. Navštívili nás milé dámy pani Rysová, Varhaňovská a pani Plavcová, ktoré priniesli cenné historické fotografie. Vďaka nim môžeme uchovať spomienky na bývalú obec Veterník (dnes súčasť Kremnice) a jej obyvateľov aj pre budúce generácie.

Ďakujeme, že nám pomáhate zachovávať naše kultúrne dedičstvo.

Tešíme sa aj na ďalších, ktorí by mali záujem prísť do archívu a podeliť sa o svoje spomienky či fotografie.

Kremnické archivárky😊

13/03/2026

Registratúra v praxi – stretnutie správcov registratúry

Dňa 10. marca 2026 sa v bádateľni Archívu Kremnica uskutočnilo pracovné stretnutie správcov a správkyň registratúry z obecných úradov okresov Žiar nad Hronom a Žarnovica. Program bol zameraný na metodické usmernenie k novele zákona o archívoch a registratúrach a na praktické otázky správy registratúry.

Ďakujeme všetkým za účasť a príjemnú atmosféru.

24/02/2026

📜 23. február 1431 – 595 rokov od konsekrácie karnera v Kremnici

V tento deň bola vysvätená kaplnka karnera a zároveň došlo k zmene jej patróna zo sv. Michala na sv. Ondreja. K tomuto kroku sa pristúpilo po tom, čo bol v jej priestoroch údajne zavraždený kremnický mešťan Fridlín.
Podľa dobových správ sa nové vysvätenie uskutočnilo až po návrate kremnického mecenáša Erharda Modrera z Ríma, aby bola stavba očistená a opätovne zasvätená na liturgické účely.
Karner je najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou mesta, vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Spodná časť objektu – rotunda na kruhovom pôdoryse – slúžila ako kostnica, teda priestor určený na ukladanie kostí zo starších hrobov v okolí kostola. Nachádza sa tu neskororománska klenba, ktorá je stavebne previazaná s murivom súčasne budovaných hradieb.
Vrchná časť plnila funkciu kaplnky. V období gotiky bola vyzdobená nástennými maľbami zobrazujúcimi život sv. Erazma, patróna baníkov. Gotickú výzdobu dopĺňajú aj konsekračné kríže a obraz neznámej svätice s palmovou ratolesťou.
Počas reformácie slúžil karner ako zbrojnica. Ako sakrálna stavba začal opäť fungovať až po roku 1715.
Prvá písomná správa o rotunde sa zachovala v účtovnej knihe mesta Kremnice z roku 1423. Rotunda ako kostnica vystupuje v písomných prameňoch až v roku 1506 vo vyúčtovaní siedmich banských miest.