13/08/2026
Príbeh Tuláčika 🦮🥰Miloval som behať po lesoch. Vtedy som vnímal len vôňu machu, vetra a slobodu. Ani na sekundu mi nenapadlo, že by mi mohlo niečo hroziť. Občas sa ku mne pridal druhý pes – vraj sa tomu hovorí svorka. Netušil som však, aká tichá a hrozná smrť číha medzi stromami. Že tam okrem zvierat chodia aj ľudia s puškami a chystali sa na mňa... Našťastie ma zasiahlo len to jedno: vyslúžil som si meno Tulák.
Dlho boli mojím domovom len chladné noci a prázdny žalúdok. Občas ma niekto prichýlil, hodil mi pár zvyškov z kuchyne, lebo mi vraj presvitajú rebrá. Chvíľku som býval aj v osade, kde nás bolo neúrekom na jednu misku.
No ja som nenaháňal jedlo – hľadal som svojho človeka. Kedykoľvek som niekoho stretol, zastavil som sa. Zadíval som sa mu hlboko do očí, položil mu hlavu do lona a prosil. Keď ma aspoň na moment pohladil, bol som v siedmom nebi. Vždy som sa snažil porozumieť ľudskej reči, neštekám bez dôvodu, milujem deti, mačky... jednoducho všetkých. A predsa ma zatiaľ každý opustil.
Moja nádej však nezhasla. Našli ma dobrí ľudia, vykúpili ma aj s mojou kamarátkou z osady. Hoci si ma nemohli nechať, priviedli ma do útulku v Kremnici a vzali ma na veterinu. Ani som necekol. Držal som ako prikovaný, lebo každý ľudský dotyk je pre mňa liekom. Vraj mám asi dva roky a som zdravý, len na svojich 25 kíl musím ešte trocha pribrať.
Teraz trpezlivo čakám spolu s vynikajúcimi ľuďmi z OZ Pes a mačka v ohrození Kremnica, ktorí sa ma s láskou ujali. Bývanie je tu síce pekné a v bezpečí, no moje srdce túži po niečom inom. Snívam o malej záhradke, o prechádzkach, no najmä o ľuďoch, ktorí ma už nikdy neopustia a hlasu, ktorý mi povie, že som doma.
Volám sa Tulák. Čakám tu na teba... prídeš si pre mňa? Všetky informácie o možnosti osvojenia Tuláka, ale aj ďalších úžasných psíkov z útulku sa dozviete na stránke OZ Pes a mačka v ohrození Kremnica