Zakladanie hasičských spolkov k zabezpečovaniu protipožiarnej ochrany sa na území Slovenska rozmohlo až v druhej polovici 19. Všetky dovtedy praktizované systémy boja proti požiaru zlyhávali na absencií jeho riadenia. Hasiace náradie pozostávalo z hákov, rebríkov a vedier. V skromných, s tými dnešnými neporovnateľných podmienkach, vznikol 23. 3. 1888 Dobrovoľný hasičský spolok. V tento deň sa zišl
i čelní predstavitelia Prečína, Lehoty, Hôrky, Horeníc a Medného v rímskokatolíckej ľudovej škole v LR za účelom založenia DHS. Zo zástupcov spomenutých obcí sa na zakladajúcom valnom zhromaždení zišli – kňaz Michal Szlanyinka, učiteľ a organista Ján Žitnay, Ján Demáček z Horeníc, pán Schiller z Hôrky. Dohoda o jeho vytvorení vychádzala okrem iného aj z nedostatku financií na zakúpenie výzbroja a výstroja pre každú obec osobitne. Predsedom spolku, ktorý mal v čase vzniku 70 členov sa stal Michal Szlanyinka a veliteľom Ján Žitnay. V roku 1906 sa vedenia spolku ujalo miestne panstvo, za predsedu bol zvolený Eduard Schreiber. Spolok venoval veľkú pozornosť ošetrovaniu hasičskej techniky, protipožiarnej prevencii, prebiehali školenia prvej pomoci, ako aj poplachové cvičenia branného charakteru. Hasiči poriadali pre občanov v Slávikovej letné zábavy – majálesy. No predovšetkým pomáhali tam, kde horelo. Požiare, ktoré boli v Horeniach a Hôrke viedli v roku 1926 k zaregistrovaniu Horeníc a Hôrky na Zemskej hasičskej jednote v Púchove a ku vzniku zboru Horenická Hôrka. Prestali tak odvádzať financie na dovtedy existujúci DHS, čo viedlo predstaviteľov tohto spolku k vylúčeniu Horeníc a Hôrky a k vytvoreniu DHZ Lednické Rovne (1931). Tak vznikli dva samostatne existujúce zbory.
