Mestský erb znázorňuje v striebornom štíte sedem z pažite vyrastajúcich líp vo dvoch radoch nad sebou - h**e štyri, dolu tri, všetko zelené. Ide o hovoriaci symbol (v minulosti sa mesto nazývalo Sedem Líp - po latinsky SeptemTyliis) podľa odtlačku pečatidla mesta, ktorý sa zachoval na písomnosti z roku 1875. storočia, keď sa lipiansky farár Henrich zúčastnil ako člen delegácie „Fraternity hornotor
ysských plebánov“ rokovania s ostrihomským arcibiskupom Tomášom v Levoči. V roku 1880 mesto postihol veľký požiar, čo spolu s pretrvávajúcim vysťahovalectvom nepriaznivo ovplyvnilo jeho demografický vývoj. V rokoch 1909 – 1924 boli Lipany sídlom okresu, neskôr bol úrad premiestnený do Sabinova. vojne tu vzniklo niekoľko priemyselných podnikov a zintenzívnila sa poľnohospodárska výroba. Postupne sa vybudovalo moderné mesto s rozvinutou infraštruktúrou. Mesto Lipany sa rozprestiera medzi Šarišskou vrchovinou a Čergovským pohorím, na hornom toku rieky Torysy. V súčasnosti je domovom pre vyše 6400 ľudí a spádovou oblasťou pre 25 000 ľudí. Predstavuje kultúrno - administratívne centrum severnej časti Hornotorysského regiónu. V meste sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Martina a židovský cintorín.
