Knižnica Slovenského národného múzea v Martine

Knižnica Slovenského národného múzea v Martine Štúdium odbornej literatúry a konzultačnú službu poskytujeme externým čitateľom na požiadanie

Address

Malá Hora 2
Martin

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Knižnica Slovenského národného múzea v Martine posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Share

Category

Múzejná knižnica ...

Múzejné knižnice na Slovensku vznikajú najmä na prelome 19. a 20. storočia. Zameraním sú to odborné knižnice. Naznačený vývoj korešponduje so vznikom Muzeálnej slovenskej spoločnosti (ďalej MSS) v roku 1893 a jej bibliotéky, ktorej pokračovateľom je súčasná knižnica Slovenského národného múza v Martine. Hlavným „hýbateľom“ bibliotéky bol Andrej Kmeť, zakladateľ MSS. Bibliotéka spolupracovala so 153 inštitúciami, s ktorými si vymieňala knihy, časopisy a noviny. Nakladatelia a tlačiari jej posielali dobrovoľne svoje vydania a predbehli tak zákon o povinnom výtlačku o niekoľko desaťročí. „Opatrovatelia bibliotéky“ prikladali veľký význam spracovávaniu rastúceho knižničného fondu s dôrazom na knižničný katalóg. Boli to múdri, rozhľadení a fundovaní ľudia. Patrili k nim Andrej Halaša, Andrej Sokolík, Emma Goldpergerová a český botanik-polyhistor žijúci na Slovensku - Václav Vraný. Píšu sa prvé desaťročia 20. storočia. V roku 1927 dochádza k veľmi dramatickému zvratu v dejinách knižnice. V tomto roku sa MSS pod vplyvom “aj” akútneho nedostatku priestorov, vzdala svojho nádherného knižničného fondu v prospech Matice slovenskej. Zakrátko však múzejníci zistili, že zostali bez takmer úplne bez odborných kníh. V roku 1930, v čase výstavby budovy SNM, sa stretáme s takýmto konštatovaním „Bývalú múzejnú knižnicu sme darovali Matici slovenskej, aby z dvoch knižníc vznikla jedna veľká, reprezentačná. Teraz zakladáme odbornú knižnicu. Dosiaľ máme vyše 1600 sväzkov.” Knižnica sa teda začala naozaj opäť budovať. Budovala sa ako príručná knižnica pre jednotlivé oddelenia a fond bol fyzicky roztrieštený po pracoviskách. Až o mnoho rokov neskôr dochádza k centralizácii knižničného fondu a vzniká jeden skladový a výpožičný priestor v Etnografickom múzeu. Súčaťou fondu knižnice je aj knižničný fond Múzea Andreja Kmeťa. V súčasnosti knižnica okrem svojej základnej úlohy budovania a sprístupnenia knižničného fondu, buduje elektronickú databázu kníh, periodík a článkov v knižničnom systéme Koha. Venujeme sa taktiež retrokonverzii lístkového katalógu a budujeme internú databázu plných textov. Našim cieľom je nadviazať na stopy, ktoré tu zanechali predošlé obetavé generácie. Zveľadiť ich a tým poslúžiť národnej pamäti ako aj konkrétnym požiadavkám našich čitateľov.