Národná kultúrna pamiatka Očkovská mohyla je jedinečné miesto, kde sa stretáva história hneď niekoľkokrát. Dá sa povedať, že je dôkazom prítomnosti ľudí od najstarších dôb ľudskej spoločnosti - paleolitu, na čo poukazujú nálezy kamenných nástrojov v okolí mohyly. Neskoršie v blízkosti mohyly prebývali príslušníci Bošáckej skupiny na začiatku tretieho tisícročia pred naším letopočtom. V časovej chr
onológii nasleduje samotná mohyla s náčelníkom Velatickej kultúry doby bronzovej (1250 - 1000 p.n.l.), ktorá je unikátom svojho druhu. Koncom druhého storočia nášho letopočtu pri mohyle začali ľudia pochovávať svojich spopolnených zosnulých a robili tak do štvrtého storočia (germánsky kmeň kvádov). Z obdobia neskorého stredoveku až novoveku je tzv. "Krvavá krčma", ktorá bola súčasťou opevneného kaštieľa Ladislava Očkaja. Ten sa preslávil svojou odvahou ako generál jazdy Františka II. Rákocziho začiatkom osemnásteho storočia (r. 1703 - 1710). Krčma získala svoj prívlastok po tom ako sa rozchýrilo, že z nej vyjde menej zákazníkov ako do nej vojde. Z obdobia druhej svetovej vojny sú dva nemecké bunkre typu Ringstand 58c tiež zvaný ako "Tobruk". Ide o strážne guľometné hniezda vybudované ako prekážka v postupe červenej armády koncom vojny. Ako poslednú pamiatku na tomto mieste možno považovať domček pani Tillerovej, družky pána Nižňanského, ktorí sa dlhé roky až do svojej smrti o toto miesto svedomito starali. Od jeho smrti všetko spustlo.
