Muránska planina patrí medzi chránené územia od roku 1976, kedy bola vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. Štatút národného parku získala v roku 1997. Takmer celé územie národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu (sústava chránených území NATURA 2000), v ktorých sa nachádzajú najvzácnejšie a najohrozenejšie biotopy a druhy v krajinách členských krajín Európskej únie. Muránska pla
nina je od roku 2009 súčasťou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina - Stolica. Sústava prírodných rezervácií bola postupne budovaná od roku 1953 a dnes ju tvorí 26 území s najprísnejšími stupňami ochrany. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA:
Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria, rozsiahlej horskej oblasti Západných Karpát. Z hľadiska prírodovedného je územím s mimoriadnou hodnotou. Jeho podstatnú časť predstavuje zalesnená karbonátová planina. Okraje jej náhornej plošiny sú lemované vencom skalných brál a sutín, čo vytvára jedinečnú a prirodzenú krajinnú štruktúru. Centrálna časť národného parku je aj v súčasnosti urbanizačne takmer nedotknutá. Na území národného parku tak nachádzame okrem ruín dvoch stredovekých hradov – Muránskeho a Tisovského a zvyškov pôvodného lazníckeho osídlenia už len žrebčín na Veľkej lúke z 50-tych rokov 20. a niekoľko malých rekreačných chát slúžiacich pre individuálnu rekreáciu. Muránska planina je prevažne lesnaté územie, ktoré spestruje mozaika podhorských a horských lúk a pasienkov. Lesy pokrývajú viac ako 87 % územia, pričom tu rastú lesné spoločenstvá od bukovo-dubového až po kosodrevinový lesný vegetačný stupeň. Niektoré z lúk a pasienkov sú dodnes využívané na pastvu oviec, hovädzieho dobytka a koní. Práve polodivoký chov plemena norik muránsky patrí k špecifikám tohto územia. Rozmanitosť geologického podkladu, prítomnosť jaskýň, vertikálna a horizontálna členitosť územia a poloha blízko hranice biogeografických regiónov vytvárajú predpoklady pre mimoriadnu biologickú rozmanitosť, ktorou Muránska planina disponuje. Okrem známeho lykovca muránskeho sa na území vyskytuje viacero miestnych endemitov, najmä bezstavovcov. Sú viazané najmä na skalné a lesostepné biotopy na okrajoch planiny a na podzemný svet jaskýň, priepastí a skalných sutín. Najčastejšie v starých lesoch rôznych vegetačných stupňov boli nájdené desiatky druhov najmä húb a bezstavovcov, ktoré patria medzi reliktné druhy, kriticky ohrozené druhy, druhy s ojedinelým výskytom na Slovensku alebo pre Slovensko nové druhy. Mimoriadna biodiverzita na všetkých jej úrovniach bola dôvodom, pre ktorý bola Muránska planina pri vytváraní ekologickej siete Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky zaradená medzi biocentrá biosférického významu. Postavenie jadrového územia európskeho významu má Muránska planina aj v národnej ekologickej sieti NECONET. VYHLÁSENIE:
23.9.1997 prekategorizovaním CHKO Muránska planina na Národný park Muránska planina (nariadením vlády č. 259/1997 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.10.1997. VÝMERA:
vlastné územie: 20 318 ha; ochranné pásmo: 21 698 ha
STUPEŇ OCHRANY:
vlastné územie: 3; ochranné pásmo: 2; maloplošné chránené územia (rezervácie a chránené areály): 4, 5
NAJVYŠŠÍ VRCH NÁRODNÉHO PARKU:
Fabova hoľa – 1439 m n.m. NAJVYŠŠÍ VRCH OCHRANNÉHO PÁSMA:
Stolica – 1476 m n.m. NAJHLBŠIA PRIEPASŤ:
Michňová – 105 m
NAJROZSIAHLEJŠÍ JASKYNNÝ SYSTÉM:
Bobačka – viac ako 5000 m
LESNATOSŤ:
cca 87%
KRASOVÉ JAVY:
viac ako 500 jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ako aj množstvo povrchových krasových javov – škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly, skalné brány. FLÓRA:
Je pestrá a druhovo bohatá, vyskytuje sa tu viac ako 1480 druhov vyšších rastlín. Mnohé z nich sa radia medzi endemity a subendemity. Na území Muránskej planiny sú hojne zastúpené alpínske aj subalpínske druhy, ale aj náročnejšie teplomilné druhy. Jedným z najcennejších rastlinných druhov NP je lykovec muránsky (Daphne arbuscula) – endemit Muránskej planiny a treťohorný relikt, ktorý tu pretrval milióny rokov a prežil aj zaľadnenie. Je symbolom Muránskej planiny. FAUNA:
Stavovce zahŕňajú zástupcov piatich známych tried: cicavcov (dosiaľ bolo zistených okolo 70 druhov), vtákov (dosiaľ zistených okolo 165 druhov), plazov (dosiaľ zistených 10 druhov), obojživelníkov (dosiaľ zistených 12 druhov) a rýb (dosiaľ zistených 20 druhov), i málopočetných predstaviteľov bezčeľustných stavovcov – mihúľ (2 druhy). Prirodzene sa tu vyskytujú veľké šelmy - vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), ako aj najväčšia šelma Karpát - medveď hnedý (Ursus arctos). Množstvo nesprístupnených jaskynných útvarov vytvára výborné podmienky pre zimovanie veľkého počtu druhov netopierov. Mimoriadne je bohatá fauna bezstavovcov s výskytom významných druhov aj miestnych endemitov. V ústiach jaskynných priestorov skryte žije behúnik Duvalius szaboi szaboi. Na južných úbočiach Muránskej planiny v dubových hrabinách žije snehulčík Malthodes muraniensis a na lesostepné lokality s výskytom jarvy obyčajnej je viazaný drobčík Dibolia oudai.
