V k. ú. sa nachádzajú dve významné lokality. Jednou z nich je Kusá Hora, ktorá je súčasťou jedinečného geomorfologického útvaru Slovenskej brány zjazvenej kameňolomom, ktorý sa lokálne nazýva Galiba. Druhou lokalitou je andezitový masív Krivín, ktorý bol v r. 1999 vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu. Staršie osídlenie lokality dokladá hradisko a popolnicové pole z doby halštatskej, ďalej sídli
sko z doby veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka spomína obec pod názvom Scelleus v roku 1075. Z roku 1720 pochádza pečať s vinohradníckym motívom. V roku 1781 získala obec výsadu zemepánského mestečka - jarmočné právo. V obci medzi pamätihodnosti patrí klasicistický rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1771 a neskoroklasicistická kaplnka sv. Jozefa z roku 1730 a medzi vinicami kaplnka sv. Urbana /1717/. V kostole je mramorový rokokový oltár z roku 1805. Oltárny obraz je od akademického maliara Eduarda Töröka z Váczu z roku 1890. Organ v kostole je jednomanuálový od firmy Rieger Krnov z roku 1927. Hodiny na veži sú z roku 1928 a pochádzajú od známeho hodinárskeho majstra Massányho z Nitry. V obci sa v roku 1609 narodil 'Benedikt Szőllősi, autor prvého katolíckeho spevníka Cantus Catholici /1655/. V obci sa nachádza aj kaštieľ, ktorý začali stavať v roku 1750. Kaštieľ učitú dobu, začiatkom 19. storočia, slúžil ako letohrádok banskobystrických biskupov. V 20. storočí bola v ňom umiestnená základná škola, ktorú neskôr nahradil Štátny okresný archív. Zaujímavosťou v obci je vyvierajúci termálny prameň Teplica, ktorý potom pokračuje ako v zime nezamŕzajúci vodný tok Teplička. Z etnografického hľadiska je obec zaujímavá typickým odevom - tekovský kroj a typickými zvykmi, ktoré patria do tekovského regiónu. Používaním mäkkého typu stredoslovenského nárečia patrí tiež medzi tzv. čilejkárske obce. Výraz "čilej"' znamená "teraz".
