Obec je doložená z roku 1321 ako Monorous, neskôr ako Monyoros (1363), Skrapské (1808), Strabské (1920), Skrabské (1927); po maďarsky Mogyoróska, Tapolymogyorós. sídlisko, nálezy kanelovanej keramiky zo staršej a mladšej doby bronzovej, hallštattskej, neskorolaténskej a rímskej, slovanské osídlenie v 7.-10. V roku 1363 patrila Rozgonyiovcom, ktorí tu v 15. storočí vybudovali hrad, potom panstvu Či
čava, prechodne tvorila centrum panstva Skrabské, ku ktorému patrili obce Čierna nad Topľou, Detrik, Rudlov, Jastrabie nad Topľou, Hlinné. storočia tunajšie majetky vlastnili Csákyovci. V Skrabskom bol mlyn, do ktorého chodili mlieť aj sedliaci z okolitých dedín. Monopol na prevádzkovania mlyna mal zemepán, ktorý ho zvyčajne prenajímal. Za zomletie poddaní nechávali čiastku obilia v mlyne, z neho išla časť na osobnú spotrebu mlynára a časť pre zemepána. V roku 1623 žilo tu 12 poddanských domácností. Postupne, v dôsledku neusporiadaných politických pomerov, povstaní a vojen obyvatelia chudobneli. Po národnostnej stránke bolo Skrabské čisto slovenská obe. Okrem jednotlivcov rusínskeho alebo maďarského pôvodu v nej po celé 18. storočie nebolo iné ako slovenské obyvateľstvo. Najstaršie údaje o cigánskom obyvateľstve v Skrabskom obsahuje súpis Cigánov na území Zemplínskej stolice z roku 1771. V tomto roku býval v obci jeden Cigán s rodinou. V chotári obce boli už oddávna známe náleziská kvalitného kameňa. Prvé správy o kamennej bani pochádzajú ešte z konca 17. Cementáreň, ako jednu z prvých svojho druhu u nás, postavil Jozef Benczúr už čoskoro po príchode do Skrabského, v roku 1856. Vyrábal v nej najprv romanský a neskôr kvalitný portlandský cement, ktorý bol r. 1868 na výstave v Pešti vyznamenaný zlatou medailou. Na konci júla 1914 vypukla 1. svetová vojna, ktorá silne zasiahla do života obyvateľov Skrabského. Mnohí muži museli narukovať do armády a zúčastnili sa bojov na ruskom a talianskom fronte. Niektorí zahynuli, iní padli do zajatia. Hneď po druhej svetovej vojne sa v obci vyskytla epidémia, bola to epidémia týfusu medzi miestnymi občanmi rómskej národnosti. V roku 1955 bola do obce zavedená elektrina. V roku 1959 prišiel do obce prvýkrát autobus, aj keď prvé autobusové spoje na linke Vranov n/T-Skrabské- Hanušovce n/T a Hermanovce-Bystré-Skrabské prišli do obce až v októbri 1962. Tomu predchádzala výstavba cesty smerom na Vyšný Žipov. Cesta sa začala budovať začiatkom roka 1961 a do užívania bola odovzdaná v októbri 1962. V júni 1960 sa začala regulácia miestneho potoka, jej regulácia bola dokončená koncom roka 1962. Začiatkom roka 1964 bol sfunkčnený aj miestny verejný rozhlas. Na jar 1961 sa začalo s prestavbou už nefunkčného liehovaru na kultúrny dom. Do užívania bol odovzdaný 9.5.1962. V kultúrnom dome sídlil aj miestny národný výbor, teraz tam sídli Obecný úrad.
