26/09/2023
ODPOVEĎ IEP NA ZAVÁDZAJÚCU KRITIKU ZOP SR
Inštitút environmentálnej politiky si prešiel všetky pripomienky Zväzu odpadového priemyslu SR uvedené v tlačovej správe publikovanej na Odpady-portal.sk dňa 25.9.2023. Radi by sme uviedli, že cieľom štúdie bolo vytvoriť podklad, ktorý poukáže na neprehľadnú situáciu v odpadovom hospodárstve a predstaví východiskový stav pre tvorbu stratégie odpadového hospodárstva, ktorá bude kľúčovým dokumentom pre ďalšie smerovanie sektora. Štúdia žiadnym spôsobom nepodporuje budovanie zariadení na mechanicko-biologickú úpravu na úkor zariadení na energetické využitie. Samotné výsledky hovoria o predimenzovaných plánovaných kapacitách aj v rámci mechanicko-biologickej úpravy. Taktiež nie je pravda, že štúdia bola robená na “zákazku” ministra alebo ministerstva alebo že by bola robená narýchlo. Inštitút sa odpadovému hospodárstvu venuje dlhodobo, publikoval v tejto téme viacero analýz a touto štúdiou chcel predstaviť ucelený pohľad na vývoj a nakladanie s komunálnymi odpadmi. Práce na tejto štúdii sa začali už na začiatku roku 2021, po prestávke sa opäť obnovili na jar 2023.
Nižšie v texte reagujeme na konkrétne pripomienky.
Tvrdenie:
Štúdia podporuje budovanie MBÚ a nie ZEVO
Odpoveď:
Všeobecne sa v článku uvádza, že štúdia podporuje a preferuje MBÚ a nepodporuje výstavbu ZEVO, čo nie je pravda. V štúdii vychádzame z toho, že by sa kapacity cementární a teplární pre nízkovýhrevné tuhé alternatívne palivo mali prednostne naplniť odpadom zo Slovenska a nie zahraničným odpadom. Pre výrobu TAP tak budú potrebné zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu, aj tu však upozorňujeme na to, že plánované kapacity výrazne prevýšia potreby. Následne zvyšnú časť nerecyklovateľného odpadu, ktoré nechceme skládkovať, je potrebné umiestniť na priame energetické zhodnocovanie, s ktorým štúdia počíta.
Cieľom štúdie bolo poukázať na neprehľadnú situáciu na Slovensku v dôsledku chýbajúcej dlhodobej stratégie. Na jednej strane máme z krátkodobého hľadiska chýbajúce kapacity pre spracovanie nerecyklovateľného odpadu mimo skládkovania, na strane druhej plány týchto zariadení vrátane MBÚ presahujú potreby Slovenska.
Tvrdenie:
Výroba TAP vo výške 45% zo vstupného množstva nie je realistická
Odpoveď:
Informácia o využití 45% za účelom energetického zhodnocovania sa vyskytuje priamo v Bielej knihe energetického zhodnocovania, ktorú vydala spoločnosť Ewia v roku 2020. Tento údaj tak korešponduje s predpokladom v štúdii, ale nie s informáciou v článku. Uvádza sa tu tiež, že výstup z úpravy nie je kvôli vyššej výhrevnosti vhodný pre ZEVO (ktoré sú nadimenzované na nižšiu výhrevnosť), ale môžu nahradiť primárne zdroje palív v cementárňach. Biela kniha následne tiež spomína, že po MBÚ končí 20 až 30% odpadu na skládke, čo nie je jednotné s informáciou v článku, ktorá uvádza, že až 65-75% končí na skládke. V rámci našej štúdie sme uvažovali práveže vyššiu hodnotu 50%.
Tvrdenie:
Žilinská tepláreň vie spracovať priamo neupravený zmesový komunálny odpad, nie je preto potrebné budovať MBÚ
Odpoveď:
Na základe zámeru dostupného na Enviroportal bude môcť tepláreň spracovávať odpad iba v podobe TAP, o priamom zhodnocovaní komunálneho odpadu sa v zámere nehovorí.
Tvrdenie:
Scenár s dodatočnými opatreniami je príliš idealistický
Odpoveď:
Štúdia uvádza dva scenáre, pre oba môžu byť dopočítané kapacity. Uvádzame kapacity iba v rámci scenára s dodatočnými opatreniami, keďže z dlhodobého hľadiska by mala byť toto preferovaná voľba MŽP SR so snahou vytriediť a recyklovať čo najviac odpadu. Tento scenár vychádza z priemerných kvantifikovateľných vplyvov opatrení v rámci odpadového hospodárstva, pričom mnohé ďalšie opatrenia nie je možné kvantifikovať, ale môžu prispieť k ďalšiemu vytriedeniu.
Tvrdenie:
Odpad po mechanicko-biologickej úprave „zmizol“ z evidencie a výpočtov miery skládkovania.
Odpoveď:
Na str.37 štúdie uvádzame, že v tomto prípade, keby sa najskôr zameriavame na využitie kapacít cementární a teplárni, bude miera skládkovania dosahovať vyššie hodnoty, konkrétne 12%. Uvádzame to aj vo vete: „Úroveň skládkovania by sa následne pohybovala v rozmedzí 4 % až 12 % v závislosti od využitia kapacít spoluspaľovní prostredníctvom úpravy odpadu a kapacít zariadení na energetické využitie. Ciele recyklácie by sa tak nepodarilo splniť, cieľ skládkovania by mal byť splnený.“ Z toho vyplýva, že aj keď po MBÚ sa katalógové číslo odpadu zmení, v rámci modelu sme stále počítali aj s týmto katalógovým číslom pri vyhodnocovaní miery recyklácie a skládkovania, k žiadnemu „zmiznutiu“ odpadu tak nedochádza.
Tvrdenie:
Nie je zahrnutý priemyselný odpad
Odpoveď:
Okrem komunálneho odpadu je v modeli zahrnutý čiastočne aj priemyselný odpad a to odpad po dotriedení (keďže nie všetok odpad po dotriedení je možné recyklovať, platí to najmä pre plasty) a tento odpad po dotriedení sa už oficiálne počíta ako priemyselný odpad. Okrem toho ďalšie priemyselné odpady, pri ktorých vzniká záujem o ich energetické využitie, sa jedná najmä o zmiešané obaly a odpad po mechanickom spracovaní, pričom tieto odpady tvoria celkovo približne 140 tis. ton. Údaje k priemyselnému odpadu však považujeme dlhodobo za nepresné v dôsledku zlého vykazovania, ktoré zahŕňa aj kódy nakladania, ktoré nie je koncové. V rámci pracovných skupín pri príprave stratégie je možné s relevantnými subjektami konzultovať tieto potreby a následne model aktualizovať.
Tvrdenie:
Veľká časť uvedených „editorských chýb“ nie je pravdivá
Pripomienka:
„V dokumente sa objavujú rôzne čísla efektu množstvového zberu (tabuľka 3 a 18)“
Odpoveď:
Údaje uvedené v tabuľke 3 (resp. 16 v technickej prílohe) a tabuľke 18 v technickej prílohe sú odhadované vplyvy vychádzajúce z dvoch modelov - jeden skúmal iba vplyv množstvového zberu, pričom bol delený na dva typy, druhý model skúmal vplyv množstvového zberu všeobecne a zberu od dverí k dverám. Keďže sa jedná o namodelované vplyvy, je bežné, že výsledné čísla nie sú úplne rovnaké.
Pripomienka:
„alebo rôzne percentá vplyvu triedeného zberu kuchynského odpadu pre jednotlivú zástavbu (text na strane 23 a tabuľka 7)“
Odpoveď:
V rámci textu uvádzame vytriedenie z potenciálu v zmesovom komunálnom odpade, zatiaľ čo v tabuľke 7 je vplyv na zníženie zmesového komunálneho odpadu. Tieto dve čísla tak uvádzajú rôzne informácie – údaj v tabuľke 7 je vypočítaný na základe vytriedenia z potenciálu a prenásobenia tohto čísla s odhadovaným podielom BRKO v zmesovom komunálnom odpade.
Pripomienka:
„To, že je raz na mape Slovenska 24 (graf 18) a v tabuľke 27 kompostárni (tabuľka 27), alebo 12 a potom 13 bioplynových staníc sú, veríme, iba editorské chyby a nie neporiadok v IEP.“
Odpoveď:
Ďakujeme za upozornenie, údaje v tabuľke sú správne, pri vytváraní máp v softvéri došlo k problému, ktorý napravíme a verziu dokumentu aktualizujeme.
Pripomienka:
„Kým v textovej časti štúdie sa uvádza prognózovaná hodnota produkcie komunálneho odpadu pre rok 2035 na úrovni 2 721 tis. ton, v grafickej prílohe je pre ten istý rok uvádzaná hodnota 2 853 tis. ton odpadov“
Odpoveď:
Ďakujeme za upozornenie, vo výpočtovom exceli, ako aj v texte sú správne informácie, ktoré sme omylom neaktualizovali v grafe, resp. v grafovej prílohe. Tieto odhady boli aktualizované na základe nedávno získaných údajov od ŠÚ SR a Envirofondu za rok 2022 o produkcii komunálnych odpadov, ako aj ekonomickej prognózy. Údaj v grafe opravíme v aktualizovanej verzii.
Pripomienka:
„Rovnako nie je jasné ako autori štúdie dospeli k údaju 1 024 tis. ton“
Odpoveď:
Tento údaj vychádza zo súčtu zložiek komunálneho odpadu, ktoré nie sú recyklované, vrátane zmesového komunálneho odpadu, objemného odpadu, ale aj zložiek triedeného zberu, ktoré nie sú recyklované, keďže nie 100% odpadu v triedenom zbere sa dá recyklovať. Odhadované nakladanie so zložkami v triedenom zbere vychádza z hlásení OZV a možno ho nájsť v tabuľke 27 v technickej prílohe.
ewia
