Príspevky zverejnené na teto stránke sa nemusia zhodovať s názormi vedenia obce alebo jej obyvateľmi. Pri kontaktovaní vedenia pomocou správ cez túto stránku nemusíte dostať odpoveď alebo sa správa nemusí dostať k adresátovi. Pre oficiálny kontakt s OÚ prosím použite tieto kontakty http://www.ulanynadzitavou.sk/p/1427/starosta-a-obecne-zastupitelstvo.html)
---------------------------------------
---
Dnešný názov obce sa datuje od 26. júna 1948 v zmysle Úradného vestníka číslo 55/1948. Predtým názov obce bol Fedýmeš nad Žitavou. História dnešných Úľan nad Žitavou sa začala po tatárskych vojnách. Najstaršie stopy o ľudskom osídlení v Úľanoch nad Žitavou nám odhaľuje archeológia. Medzi hlavné archeologické náleziská patrí úľanský hliník. Podľa nálezísk sa predpokladá, že ľudské osídlenie v katastri Úľany nad Žitavou bolo už v mladšej dobe kamennej - v neolite, asi 4000 rokov pred naším letopočtom. Ťažisko najbohatších archeologických nálezov katastra obce spadá do staršej doby bronzovej, 1800 až 1500 rokov pred naším letopočtom. V Úľanoch to bol nález starobronzového pohrebiska kultúry tzv. nitrianskej, čiastočne kultúry "wieselburskej". Na úľanské pohrebisko sa viaže aj vtedy existujúca remeselná osada na výrobu zbraní a hrnčiarskej keramiky, ktorá bola výmenným strediskom obchodovania a kupčenia. Bohaté nálezy z Úľan sú zo strednej doby bronzovej, 1500 až 1200 rokov pred naším letopočtom. Podľa plochých žiarových hrobov zaraďuje sa toto obdobie do kultúry tzv. velaticko - baizdorfskej (zbrane, šperky, nádoby). Medzi rokmi 750 až 400 pred naším letopočtom v staršej dobe železnej, v tzv. halštatskej, prichádza do týchto priestorov akýsi passus, ktorý bol spôsobený buď nejakou živelnou pohromou alebo tým, že doteraz sa z tejto kultúry nálezy nenašli. Mladšia doba železná, tzv. laténska, v rokoch 400 až 0 pred naším letopočtom je v nálezoch z Úľan už hodne zastúpená a na priestoroch dnešných Úľan v severnej časti obce existovala už silná osada národa Keltov, oppidum s nálezmi vyspelej poľnohospodárskej, železiarskej i hrnčiarskej výroby. Osada, ktorá tu existovala v tomto laténskom období, má aj ďalšie dôkazy veľkosti v pohrebisku. Sú tu kostrové hroby, ktoré boli zo staršieho dáta tejto doby, ale aj rozsiahle žiarové hroby. V oboch prípadoch nálezy dosvedčujú už aj o používaní skla a mincí grécko - tráckych motívov. Ešte pred príchodom rímskych légií našli sa tu fragmenty o Dákoch, ktorí ustupovali pred Rimanmi od juhovýchodu. Rimania z týchto priestorov v polovici 4. storočia odišli a tieto priestory až do polovice 6. storočia boli dejinnou križovatkou kmeňových a bojových ťažení obdobia sťahovania národov. V polovici 6. storočia na území južného Slovenska sa usádzali avarské a slovanské kmene, ktoré prichádzali z priestorov stredného Slovenska. Našli tu ideálne voľné priestory po vysťahovaní barbarských kmeňov. Úrodná pôda, pastviská, rieky s rybolovom dávali všetky predpoklady, aby sa tu usadili. Symbióza avarsko - slovanská na týchto priestoroch trvala až do konca 8. storočia, kým Avari neboli porazení národom Frankov a z týchto priestorov vypudení. Toto obdobie „Predveľkomoravské“ je v dnešných Úľanoch zastúpené nálezmi, ktoré gravitovali do vtedajšieho patriarchálneho slovanského sídliska v dnešnom Nitrianskom Hrádku. Najbohatšie obdobie svojho rozkvetu vykazuje praosada Úľany v období 9. storočia a to gravitáciou ku kniežatstvu Pribinu v Nitre, ale aj po roku 833, kedy sa formovala Veľkomoravská ríša. Praosada Úľany plnila vtedy významnú funkciu, pretože mala strategické postavenie dvoch poriečnych obchodných ciest Nitra - Žitava.
Úradné hodiny obecného úradu:
Pondelok 08.00 - 12.00 13.00 - 14.00
Utorok nestránkový deň
Streda 08.00 - 12.00 13.00 - 16.00
Štvrtok nestránkový deň
Piatok 08.00 - 12.00
